CEPEJ_rev

Štrasburg, 7. decembra 2016

CEPEJ (2016)13

KOMISIA RADY EURÓPY PRE HODNOTENIE

EFEKTÍVNOSTI JUSTÍCIE

(CEPEJ)

Usmernenia na podnecovanie zmeny smerom ku kybernetickej justícii

Súpis použitých nástrojov a súhrn osvedčených postupov

Prijaté na 28. zasadnutí komisie CEPEJ 7. decembra 2016


Dokument vyhotovila pracovná skupina CEPEJ-GT-QUAL

na základe prípravných prác vedeckého experta pána Harolda EPINEUSE (Francúzsko)

Obsah

Úvod- 3

1.   Prvá časť: Nástroje kybernetickej justície, ktoré sa už používajú v európskych justičných systémoch- 5

1.1       Prístup k spravodlivosti 5

1.1.1   Zlepšenia zamerané na používateľov a kvalita verejnej justičnej služby- 6

1.1.2   Vzorka nástrojov prístupu k spravodlivosti používaných v Európe- 11

1.1.3   Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov prístupu k spravodlivosti používaných v Európe- 13

1.2.     Vzájomná komunikácia medzi súdmi a komunikácia s odborníkmi 14

1.2.1   Nástroje na zlepšenie toku a bezpečnosti komunikácie medzi odborníkmi 14

1.2.2   Vzorka nástrojov na komunikáciu medzi súdmi a odborníkmi v Európe- 16

1.2.3   Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov na komunikáciu medzi súdmi a odborníkmi 18

1.3       Pomoc pre sudcov, prokurátorov a súdnych tajomníkov- 19

1.3.1   Pomoc pre administratívnych pracovníkov súdov, primárna oblasť používania IT na súdoch ako prostriedku na zvýšenie právnej istoty- 19

1.3.2   Vzorka nástrojov používaných v Európe na pomoc sudcom, prokurátorom a súdnym tajomníkom-- 22

1.3.3   Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov na pomoc sudcom, prokurátorom a súdnym tajomníkom    24

1.4       Správa súdov- 25

1.4.1   Hybná sila zmeny k efektívnemu riadeniu súdov- 25

1.4.2   Vzorka nástrojov na výkon spravodlivosti používaných v Európe- 28

1.4.3   Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov správy súdov- 30

2.   Druhá časť: Od hardvérového prístupu k strategickému prístupu: rozvoj informačných systémov schopných zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných súdmi 31

2.1       Niekoľko predbežných poznámok k rozvoju informačných technológií v súdnictve- 31

2.2       Začať vytýčením jasných cieľov bez viazanosti technickými úvahami 33

2.3       Zohľadniť základné kritériá prispievajúce k bezproblémovému zavádzaniu informačných technológií 35

2.4       Vyčleniť primerané zdroje zodpovedajúce cieľom projektov- 38

2.5       Tesne zapojiť budúcich používateľov do vývoja nástrojov počas celého životného cyklu projektu- 39

2.6       Vypracovať politiku realizácie s účasťou všetkých zainteresovaných strán- 39

2.7       Od kultúry projektového riadenia k skutočne praktickému prístupu k inováciám-- 41

PRÍLOHA 1- 43

PRÍLOHA 2- 46

Úvod

1.         V posledných rokoch všetky členské štáty Rady Európy zavádzajú nástroje informačných technológií (IT) s cieľom zvýšiť výkonnosť a efektívnosť svojich justičných systémov. Bez ohľadu na to, či sa to dialo v menšom alebo väčšom rozsahu, so značnými alebo menej významnými finančnými dôsledkami, zavedenie digitálnych nástrojov sa často považovalo samo osebe za prostriedok modernizácie justície. Len málokedy mu však predchádzali úvahy o tom, aký bude jeho celkový dosah na zmodernizované justičné systémy. Dnes sa všeobecne uznáva, že justičný systém nemôže zostať bokom od vývoja systémov s nesmiernym dosahom na spoločnosť, v ktorej fungujú, a na ľudí, pre ktorých sú určené. Treba však uznať, že náročná úloha začleniť informačné a komunikačné technológie (IKT) do justičného systému bez narušenia jeho základných cieľov a hodnôt je ešte stále oblasťou, ktorá bola veľmi málo zdokumentovaná. Vzhľadom na to, aký stupeň rozvoja a vyspelosti dosiahli niektoré technológie aplikované v oblasti justície od začiatku 21. storočia, je však napriek tomu možné dnes, po pätnástich rokoch, urobiť predbežné vyhodnotenie ich používania na základe skúseností členských štátov Rady Európy.

2.         Týmito usmerneniami by komisia CEPEJ chcela nielen prispieť k zdokumentovaniu tejto oblasti zberom podrobných údajov o najnovších skúsenostiach získaných v kontexte európskych justičných systémov, ale aj kriticky vyhodnotiť vývoj v oblasti informačných technológií uplatňovaných v justícii v posledných rokoch a výzvy, ktoré tento vývoj kladie pred odborných pracovníkov v oblasti justície a politických činiteľov. Zameraním sa na oblasť „kybernetickej justície“ by komisia CEPEJ chcela podnietiť diskusiu o tejto otázke a poskytnúť justičným systémom, ktoré o to majú záujem, odborné znalosti presahujúce okruh otázok súvisiacich s vývojom a používaním softvérových nástrojov, aby tak komplexne predstavila súčasný vývoj a vplyv používania IKT na spôsob výkonu spravodlivosti. Výraz kybernetická justícia, používaný prednostne pred výrazom „elektronická justícia“ označujúcim používanie informačných technológií (IT) ako prostriedku výkonu spravodlivosti v digitálnom svete, v skutočnosti odkazuje na dnes už rozsiahly interdisciplinárny súbor literatúry, a má pôvod v teórii informácií. Táto literatúra poukazuje na hĺbku zmien prebiehajúcich v ľudských organizáciách a v aktivitách, v ktorých sa využívajú informačné systémy s cieľom lepšie identifikovať výzvy, ktorým čelia. Kybernetická justícia sa preto v širokom zmysle slova chápe ako súbor všetkých situácií, v ktorých je aplikácia IKT aspoň jedným z prvkov procesu riešenia sporov, či už na súde alebo mimo neho.

3.         Digitálne nástroje kybernetickej justície dnes často prispievajú k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti justičných systémov, ale vo všeobecnom kontexte nedostatku zdrojov je pri ich zavádzaní veľmi dôležité prihliadať tak na požiadavku zaručiť vyššie kvalitatívne štandardy pre verejnú justičnú službu ako aj na očakávania a potreby odborných pracovníkov justičného systému a jeho používateľov. Rozvoj justičných informačných systémov by predovšetkým nemal spochybniť základné princípy, ktoré sú základom sudcovskej činnosti. Právo na spravodlivé súdne konanie zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách (EDĽP) ani nástroje na podporu kvality súdnictva vypracované komisiou CEPEJ nesmú byť oslabené ale naopak, ich účinky musia byť posilnené vďaka informačným technológiám, ktoré nie sú samoúčelné, ale sú dostupným prostriedkom pre rozhodovacie orgány, odborných pracovníkov a strany konania.

4.         Tieto usmernenia majú preto dvojaký cieľ. V prvom rade predstavujú súhrn existujúcich riešení na európskej úrovni a zároveň venujú pozornosť aj ich cieľom a schopnosti zvýšiť kvalitu a efektívnosť justičných systémov. V súlade s týmto prístupom boli jednotlivé identifikované aplikácie kybernetickej justície rozdelené do štyroch hlavných kategórií podľa ich zamýšľaného cieľa: prístup k spravodlivosti, komunikácia medzi súdmi a odborníkmi, súdna správa a priama pomoc pre prácu sudcu a súdneho tajomníka. Pre každú z týchto kategórií sa uvádzajú tieto údaje: očakávaný prínos zavedenia nástroja, možný dlhodobý vývoj v súvislosti s jeho používaním, aspekty nevyhnutné pre úspech plánovanej inovácie a potenciálne riziká spojené s jej používaním.

5.         Po druhé, cieľom týchto usmernení je pomôcť tvorcom politiky zvládnuť proces zmeny smerom ku kybernetickej justícii tým, že poukazujú na všeobecné zásady aj na určitú spätnú väzbu, ktorá sa považuje za osobitne užitočnú v kontexte vývoja a implementácie európskej politiky digitálnej justície.

6.         Tieto usmernenia boli vypracované na základe podrobných údajov a informácií, ktoré komisia CEPEJ zhromaždila v priebehu svojich aktivít, najmä v rámci hodnotenia európskych justičných systémov (CEPEJ-GT-EVAL). V tejto súvislosti treba uviesť, že v cykle hodnotení z roku 2016 (údaje za rok 2014) bolo otázke IKT venované významné miesto v podobe osobitnej správy uverejnenej v septembri 2016, ktorá bola vypracovaná na základe odpovedí členských štátov na tematický dotazník. V tejto komplexnej správe sa presne určuje stupeň rozvoja jednotlivých krajín v tejto oblasti a ďalej sa rozpracúvajú predchádzajúce analýzy komisie CEPEJ týkajúce sa vplyvu IT na efektívnosť a kvalitu justičných systémov. Tieto údaje boli doplnené o originálne informácie o konkrétnych IT projektoch, ktoré boli na dobrovoľnej báze získané na jar 2016 od zástupcov členských štátov, a z diskusií členov komisie CEPEJ a Siete pilotných súdov.

7.         A napokon, najdôležitejšie témy na reflexiu boli navrhnuté a prerokované v rámci pracovnej skupiny CEPEJ pre kvalitu justície (CEPEJ-GT-QUAL) na základe skúseností jednotlivých členov skupiny. S cieľom nadviazať na prácu tejto skupiny by tieto usmernenia chceli poukázať na prepojenia medzi predmetom tejto správy a relevantnými otázkami súvisiacimi s kvalitou justície. Tam, kde je to vhodné, odkazujú najmä na „Kontrolný zoznam na podporu kvality súdnictva a súdov“ (CEPEJ (2008) 2E) – nástroj na sebahodnotenie tvorcov politík a odborníkov z právnej praxe – ktorého cieľom je prostredníctvom rôznych otázok zlepšiť právne predpisy, politiku a prax v súvislosti s kvalitou justície. V prílohe k týmto usmerneniam sa navrhuje dodatočný kontrolný zoznam, ktorý je špecificky zameraný na oblasť kybernetickej justície s cieľom rozšíriť a uľahčiť uvedené sebahodnotenie v súvislosti s rozvojom IKT pri výkone spravodlivosti. Ďalej nasleduje krátka bibliografia odkazujúca na viaceré nástroje a dokumenty Rady Európy, ktoré priamo súvisia s témou kybernetickej justície


1.         Prvá časť: Nástroje kybernetickej justície, ktoré sa už používajú v európskych justičných systémoch

8.       Táto časť obsahuje prehľad systémov kybernetickej justície existujúcich na európskej úrovni, vychádzajúc z údajov obsiahnutých v poslednej správe CEPEJ-GT-EVAL[1] a doplnených o informácie o iniciatívach, ktoré už komisia CEPEJ spomínala v súvislosti so súťažou „Krištáľové váhy spravodlivosti“. Dopĺňajú ich aj informácie od členských štátov, ktoré boli vyzvané, aby na dobrovoľnej báze prispeli k tejto štúdii tým, že sa o svoje vybrané skúsenosti podelia s vedeckým expertom. A napokon táto časť zahŕňa aj obsah diskusií s členmi komisie CEPEJ a Siete pilotných súdov.

9.         Identifikované systémy boli zoskupené podľa cieľa, ktorý chce dosiahnuť ich tvorca: prístup k spravodlivosti, komunikácia medzi súdmi a odborníkmi, priama podpora práce sudcov a súdnych tajomníkov a napokon správa súdov. Táto klasifikácia má jednoznačne akademickú povahu a hranice medzi jednotlivými skupinami sa niekedy môžu do istej miery prekrývať. Môže sa teda stať, že príklady niektorých pokročilejších riešení sú zaradené do viacerých kategórií vzhľadom na prepojenosť nástrojov zameraných na zlepšenie prístupu k informáciám a komunikácie s administratívnymi pracovníkmi, systém správy prípadov a pomoc pre odborných pracovníkov. Avšak aby sa predišlo opakovaniu, v rámci zvoleného prístupu sa spomenú iba raz, a to v súvislosti so špecifickou charakteristikou nástroja, na ktorú sa v príslušnej vzorke kladie v danom momente dôraz.

10.       Súčasťou týchto usmernení je aj všeobecná analýza potenciálu každej kategórie nástrojov, v rámci ktorej sa systematicky skúmajú identifikované prínosy pre justičný systém, možný vývoj justičných systémov, na čo treba myslieť pri ich implementácii, a napokon potenciálne riziká spojené s ich zavádzaním. V každom pododdiele sa preto uvádza prehľad otázok, o ktorých sa bude hovoriť, nasledovaný infografickým súhrnom systémov existujúcich v jednotlivých krajinách a vzorkou dostupných nástrojov na ilustráciu rozmanitých skúseností členských štátov v tejto oblasti.

1.1     Prístup k spravodlivosti

11.       V tomto texte treba tento pojem chápať v širšom zmysle, pretože zahŕňa tak spôsoby prístupu k právu (online informácie o právach, uverejňovanie judikatúry), ako aj prístup k postupom urovnávania sporov (online poskytovanie právnej pomoci, podávanie podnetov na súd alebo mediačná služba)[2]. Prístup k spravodlivosti je pojem, na ktorý sa justičné systémy často odvolávajú s cieľom zdôvodniť používanie digitálnych nástrojov, ktoré by v závislosti od kontextu mali zvýšiť množstvo dostupných informácií alebo úroveň služieb pre používateľov súdu, alebo zmierniť prekážky (materiálne a finančné náklady) prístupu k existujúcim službám.

12.       Už v roku 2008 sa v „Kontrolnom zozname na podporu kvality súdnictva a súdov“ (CEPEJ (2008) 2E) zdôraznila dôležitá súvislosť medzi IT a prístupom k spravodlivosti, keď sa tejto téme venovala celá jedna časť zoznamu[3]. V bližšej minulosti sa v rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z novembra 2015 zdôraznilo, že prístup k spravodlivosti „je základným kameňom každého demokratického štátu založeného na princípoch právneho štátu a predpokladom účinného uplatňovania ľudských práv občanmi [a že] prístup k justičnému systému sa často spája s vysokými časovými aj finančnými nákladmi“. Parlamentné zhromaždenie uvítalo aj skutočnosť, že „mnohé štáty vyvíjajú úsilie o reformu súdnych procesov s cieľom urýchliť procedúry a zlepšiť ich dostupnosť, najmä využívaním moderných foriem informačných a komunikačných technológií (IKT)"[4].

13.       Informačná technológia preto sľubuje podporiť dostupnosť verejnej justičnej služby, pokiaľ občania majú pripojenie k internetu a sú ochotní prijať tento nový vzťah, a pokiaľ sú justičné systémy ochotné vynaložiť potrebné investície na čoraz vyspelejšie a zložitejšie nástroje, ktoré si budú vyžadovať alebo vyvolajú zmeny v ich organizácii a vo vzájomných vzťahoch, a niekedy aj potrebu nových zručností, aby sa mohli naplno využiť nové digitálne služby dostupné pre strany konania a pre občanov všeobecne.

1.1.1 Zlepšenia zamerané na používateľov a kvalita verejnej justičnej služby

14.       Keďže rozvoj informačných technológií vždy prináša rozšírenie kapacity pre interakcie medzi ľuďmi, verejné služby vrátane justičnej služby vyvíjajú snahy o využitie nových digitálnych nástrojov na prehodnotenie spôsobov komunikácie so svojimi používateľmi[5]. Poskytovať viac informácií a zlepšiť spôsob ich poskytovania, to sú dva ciele, ktoré by sa podľa prevádzkovateľov justičných systémov dali pomocou IT dosiahnuť s nižšími nákladmi. Ide predovšetkým o prínos v dvoch oblastiach – zvýšenie kvality poskytovanej služby a zároveň kontrola prevádzkových nákladov justičného systému.

15.       Hlavným cieľom množstva informačných webových stránok zriaďovaných v posledných rokoch je, aby občania mali pred každým sporom alebo súdnym konaním prístup k základným informáciám[6] dostupným z ich domova a v jazyku, ktorému rozumejú, prostredníctvom užívateľsky jednoduchého rozhrania, ktoré občanov informuje o rozsahu ich práv a o procesných krokoch, ktoré musia urobiť na uplatnenie alebo obranu týchto práv. Vo všetkých krajinách sa preto postupne zriaďujú informačné portály, veľmi často aj so zapojením súdov, advokátskych komôr alebo iných združení, ktorých cieľom je poskytnúť čo najúplnejšie a najjednotnejšie informácie, dostupné z ktoréhokoľvek miesta na území štátu. Treba poznamenať, že toto úsilie podporuje aj Európska únia, ktorá pracuje na prepájaní informácií a zriadila portál v jazykoch krajín EÚ umožňujúci prístup k vnútroštátnym informáciám, ktoré poskytujú jednotlivé štáty.

16.       Pri vývoji internetových informačných služieb sa v súčasnosti kladie dôraz na pomoc občanom prostredníctvom praktických informácií o tom, ako majú postupovať[7]. Po vyplnení dynamického dotazníka, ktorého cieľom je spresniť ich požiadavku z hľadiska jej obsahu, finančnej sumy a geografickej lokality, občania môžu navštíviť tieto portály novej generácie a dostať sa k personalizovaným a relevantným informáciám, na základe ktorých môžu urobiť ďalšie kroky s použitím vhodných inštitucionálnych kanálov – napríklad skontaktovať sa s právnym zástupcom, obrátiť sa na zmierovací alebo mediačný orgán a samozrejme podať podnet na príslušný súd. Občanom sa niekedy poskytujú aj presnejšie informácie o tom, ako postúpiť ich prípad na príslušnú inštitúciu, spolu s formulármi na vyplnenie (ktoré môžu prevziať online), zoznamom dokumentov, ktoré treba priložiť na podporu ich podnetu, poštovou alebo e-mailovou adresou inštitúcie, plánom prístupu k danej inštitúcii a jej vnútornou organizáciou, a prípadne aj s informáciami o čakacej dobe a lehotách. Podľa skúseností jednotlivých štátov si poskytovanie týchto služieb vyžiada veľa práce na revidovaní spôsobu poskytovania informácií, zjednodušení používaného jazyka, zohľadnení ergonomických zásad a niekedy dokonca aj na racionalizácii postupov[8].

17.       V niektorých justičných systémoch sa za najvyšší cieľ politiky v oblasti prístupu k spravodlivosti považuje vývoj systému „otvorených dát“. V posledných rokoch sa v niektorých krajinách objavil zreteľný trend, ktorý má silnú politickú podporu na medzinárodnej úrovni[9], smerom k otváraniu justičných údajov pre širokú verejnosť. Jeho cieľom je zabezpečiť bezplatnú dostupnosť všetkých súdnych rozhodnutí na internete (s určitými obmedzeniami týkajúcimi sa osobných údajov – ako sú napríklad mená strán konania, adresy atď. – v súlade s platnými právnymi predpismi danej krajiny)[10]. Táto politika „otvorených údajov“ predstavuje významný teoretický pokrok v prístupe k právu tým, že sprístupňuje súdne rozhodnutia a rozsudky pre všetkých za rovnakých podmienok. Zároveň však vyvoláva množstvo otázok o reálnej dostupnosti právnych predpisov, ktoré sú občanom sprístupnené v surovom stave, a je predzvesťou zásadných zmien v odborných kruhoch v súvislosti s poradenstvom a zverejňovaním súdnych rozhodnutí.

18.       Znamená to teda, že vplyv rozvoja otvorených súdnych údajov na prístup k spravodlivosti treba ohraničiť. Ak má byť tento proces efektívny, treba si uvedomiť, že v praxi nie je pre občanov ľahké zorientovať sa v takom množstve informácií a využiť ich na podporu svojich nárokov alebo na obranu svojich práv. V mnohých prípadoch si zložitosť právneho predpisu alebo ich prípadu vyžaduje, aby sa obrátili na profesionálneho sprostredkovateľa. V niektorých krajinách sa dokonca môžu objaviť aj noví sprostredkovatelia na spracovanie voľne dostupných a otvorených právnych a súdnych informácií. Justičné systémy by okrem toho mali zvážiť výhody vyplývajúce zo sprístupnenia týchto údajov online pre niektoré oblasti činnosti (poisťovníctvo, bankovníctvo alebo trh práce) a z možnosti využiť tieto údaje na osobné alebo štatistické účely. Verejné orgány môžu dať súhlas so zverejnením údajov online – niekedy bez vedomia a možno aj na úkor tých, ktorým by mali slúžiť a ktorých by mali chrániť, t.j. používateľov justičného systému – iba za určitých podmienok, pretože v opačnom prípade by to mohlo vyvolať nedôveru v justičný aparát[11].

19.       Justičné systémy v čoraz širšej miere uplatňujú aktívnu inštitucionálnu komunikačnú politiku na internete využívajúc potenciál multimédií a sociálnych sietí[12]. Na úrovni súdu alebo siete súdov sa v jednotlivých krajinách testuje nová forma vzťahov s občanmi, v rámci ktorej justičný systém môže na informovanie o svojej činnosti[13] používať rôzne spôsoby (rovnako ako to na svojich webových sídlach robia ostatné zložky moci – výkonná a zákonodarná) a zavádzať autentické komunikačné stratégie a politiky s využitím internetu, ako sú tlačové správy (niekedy vo viacerých jazykoch), videozáznamy celého pojednávania alebo jeho časti (väčšinou v prípade najvyšších alebo ústavných súdov), alebo sociálne médiá ako je Facebook alebo Twitter, aby sme spomenuli iba dve najbežnejšie používané. Justičný systém vníma všetky tieto nové nástroje ako priamu príležitosť na to, aby ich prostredníctvom získal pozornosť a pochopenie verejnosti na národnej aj miestnej úrovni.

20.       Jednoduchosť a veľmi dostupná cena inštalácie niektorých nástrojov však nesmie spôsobiť, že nebudeme venovať pozornosť oveľa komplexnejšej situácii, na ktorú upozorňujú justičné systémy, ktoré s tým majú skúsenosti. Po investíciách do rozvoja komunikačných nástrojov, ktoré u občanov vyvolávajú veľké očakávania, musia nasledovať ešte výraznejšie investície do komunikačných techník a vzťahov s verejnosťou v podobe náboru odborných pracovníkov a ďalšieho vzdelávania jednotlivých aktérov v rámci danej inštitúcie. Zavedenie autentickej komunikačnej politiky by okrem toho malo ísť ruka v ruke s diskusiou o tom, aké obmedzenia tejto politiky platia pre justičnú inštitúciu. To znamená, že treba zvážiť, aký typ informácií sa môže alebo by sa nemal zverejňovať online, a primerane s týmito informáciami zaobchádzať[14]. V záujme dobrého obrazu a dôstojnosti justičnej inštitúcie je nevyhnutné odpovedať na tieto otázky rozvážne a na základe argumentov, namiesto toho, aby sme sa ihneď nadchli pre najmódnejšie komunikačné prostriedky. Okrem toho je nepochybné, že odpoveď na všetky tieto otázky sa líši podľa typu súdu a typu prípadov, o ktorých súd rozhoduje[15].

21.       Bezpapierová komunikácia s používateľmi súdu súvisiaca s ich prípadmi už v niektorých krajinách funguje a ďalšie krajiny pracujú na jej zavádzaní[16]. Ide predovšetkým o možnosť podať podnet priamo online, ktorá je určená najmä pre prípady nevyžadujúce povinné zastupovanie: táto služba ušetrí občanom nutnosť posielať písomnosti v papierovej podobe poštou alebo ich osobne doručiť na podateľňu súdu. Pri tomto prístupe informačné systémy zavádzané v poslednom období poskytujú občanom – bez ohľadu na to, či sú zastupovaní advokátom alebo nie – možnosť dostávať oznámenia o ich prípadoch v bezpapierovej forme prostredníctvom SMS alebo e-mailovej správy, ktorou sú vyzvaní, aby navštívili zabezpečený online účet a/alebo aby sa skontaktovali so svojím právnym zástupcom. Niektoré krajiny zaviedli bezpapierové systémy aj na doručovanie predvolaní na pojednávania a na potvrdenie úmyslu strany sporu zúčastniť sa na pojednávaní prostredníctvom správy zaslanej na jej telefón niekoľko dní pred termínom pojednávania, čo umožňuje výrazne zlepšiť účasť oboch strán na pojednávaniach a zároveň znížiť percento odročených pojednávaní. V ďalších krajinách je rozhodnutie súdu sprístupnené v zabezpečenom osobnom priestore strán konania, kde sa im poskytnú aj informácie o dostupných opravných prostriedkoch (či už online alebo iných), keby chceli namietať proti rozhodnutiu alebo jeho výkonu.

22.       Zavedením informačných systémov sa potenciálne zlepšujú fyzické podmienky pre návštevníkov súdu aj na iných miestach. Okrem výhod pre používateľov, ktorí už nemusia osobne cestovať na súd, ak potrebujú získať informácie alebo podať žalobu, online služby uľahčujú aj vnútornú organizáciu súdu, keď umožňujú skrátiť čakacie doby pri prijímacom pulte súdu alebo dokonca úplne eliminovať čakacie doby v prípade, že si človek vie vyhľadať potrebné informácie zo svojho osobného počítača. Keď kvalifikovaný personál už nebude musieť poskytovať informácie ľuďom, ktorí si ich dokážu vyhľadať priamo na internete, takto usporený čas sa bude môcť využiť na poskytovanie pomoci ľuďom, ktorí takúto možnosť nemajú, alebo ktorých prípady si vyžadujú špecifické informácie, prípadne rozhovor s odborným pracovníkom. Treba poznamenať, že v niektorých krajinách túto ponuku informácií dostupnú online alebo v osobnom styku na súde dopĺňa hybridný systém, ktorého súčasťou sú telefónne informačné linky dostupné na celom území krajiny. Ďalšie krajiny presadzujú ešte ambicióznejšiu politiku relokácie miest fyzického prístupu k právu zriaďovaním spoločných lokálnych agentúr pre viacero verejných služieb, ktorých personál absolvoval špeciálnu odbornú prípravu v oblasti medzirezortnej práce a dokáže sa orientovať v rôznych informačných systémoch a poskytovať občanom pomoc priamo na mieste, v prípade potreby aj s pomocou justičných pracovníkov súdu.

23.       Medzi ďalšie opatrenia umožňujúce vyhnúť sa cestovaniu na súdy patrí používanie videokonferencií, ktoré sa systematicky zavádzajú vo všetkých štátoch, okrem iného aj na účely justičnej spolupráce medzi štátmi. Takéto možnosti, ktoré sú určené pre určité kategórie osôb alebo pre osobitné situácie[17] súvisiace s prípravou veci na súdne konanie alebo na určité časti pojednávaní (znalecký posudok, podanie sťažnosti, výsluch alebo svedecká výpoveď na diaľku), sa považujú za významný prostriedok úspory času a nákladov v civilných aj trestných veciach. Na druhej strane si mnohí odborníci z právnej praxe v členských štátoch myslia, že na zabezpečenie kvality je ešte stále potrebné zlepšiť mnohé technické aspekty videokonferencií aj nahrávania pojednávaní. Zdôraznil to aj spravodajca v rezolúcii Parlamentného zhromaždenia RE o prístupe k spravodlivosti a internetu: „súdy, ktoré používajú videokonferencie, by mali pokračovať v hľadaní ciest k zmierňovaniu existujúcich nevýhod napríklad prostredníctvom využívania technického pokroku na zlepšenie kvality videokonferencií a šifrovania video signálu na ochranu proti odpočúvaniu. Advokáti, sudcovia aj administratívni zamestnanci súdu by sa mali oboznámiť aj s bežnými rozdielmi medzi svedeckou výpoveďou podanou osobne a výpoveďou podanou prostredníctvom videokonferencie, aby si lepšie uvedomovali prípadné dôsledky, ktoré by tieto rozdiely mohli mať pre svedeckú výpoveď podanú prostredníctvom videokonferencie. Napríklad osoby, ktoré podávajú svedeckú výpoveď prostredníctvom videokonferencie, majú tendenciu pozerať sa namiesto do kamery na obrazovku, kde vidia druhú osobu, a stierajú tak dojem, že sú v priamom očnom kontakte s osobami v súdnej sieni. Pochopenie tohto aj ďalších rozdielov môže pomôcť zmeniť očakávania, ktoré od videokonferenčných svedeckých výpovedí majú právni zástupcovia, sudcovia aj personál v súdnej sieni, na rozdiel od osobných svedectiev.“ Tieto záležitosti sú samozrejme veľmi dôležité, keď ide o zabezpečenie kvality justície.

24.       V niektorých členských štátoch Rady Európy sa v poslednom čase zriaďujú webové sídla na urovnávanie sporov online. V civilných veciach sa spravidla používajú na riešenie vecí s nízkou hodnotou sporu (spotrebiteľské spory, nájomné zmluvy) alebo na osobitné konania týkajúce sa platobných rozkazov, ale čoraz častejšie sa používajú aj v oblasti rodinných sporov (rozvodové konania). Služby riešenia sporov online (RSO), priamo dostupné pre strany sporu, ponúkajú verejní aj súkromní operátori. V niektorých justičných systémoch sa táto možnosť považuje za alternatívnu službu, zatiaľ čo v iných sa vníma ako doplnková ponuka pred tým, ako je prípad postúpený súdu. Tento prístup, ktorý nabáda na riešenie sporu prostredníctvom zmierovacieho konania alebo digitálnej mediácie, významne prispieva k predchádzaniu preťaženia súdov. V prípade zlyhania zmierovacieho konania alebo mediácie je možné využiť tradičný súdny systém, ale pokiaľ verejný orgán uznáva príslušný informačný systém, súdne konanie je uľahčené tým, že vďaka automatickému prenosu informácií o stranách konania a o prípade, ktorý je takto takmer pripravený na súdne konanie, súdni úradníci nemusia manuálne vytvárať nový záznam vo svojom systéme správy prípadov, a strany konania nemusia opakovať svoje tvrdenia a predkladať rovnaké informácie a písomnosti na podporu svojho prípadu[18].

25.       Treba pripomenúť, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy nedávno vyzvalo členské štáty, aby „vo vhodných prípadoch občanom umožnili dobrovoľne použiť postupy riešenia sporov online (RSO), zvýšili informovanosť verejnosti o dostupnosti týchto postupov, a zaviedli stimuly na ich využívanie vrátane podpory mimosúdneho výkonu rozhodnutí prijatých v systéme RSO a prehĺbením vedomostí právnych odborníkov o RSO“. Odkazuje aj na nutnosť kontrolovať používanie RSO, aby sa jeho prostredníctvom zaručil kvalitný výkon spravodlivosti pre občanov, a aby štáty „zabezpečili, že existujúce aj budúce postupy RSO obsahujú záruky v súlade s článkami 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré môžu zahŕňať aj prístup k právnemu poradenstvu“; „(zabezpečili), že strany sporu využívajúce postupy RSO budú mať aj naďalej právo na prístup k súdnemu odvolaciemu konaniu v súlade s požiadavkou spravodlivého súdneho konania podľa článku 6 dohovoru“; (a napokon) „zaviazali sa prijať spoločné minimálne štandardy, ktoré musia poskytovatelia RSO rešpektovať medziiným s cieľom zabezpečiť, aby sa pri tejto procedúre nespravodlivo neuprednostňovali pravidelní používatelia pred jednorazovými používateľmi, a vyvinuli úsilie na vytvorenie spoločného systému akreditácie poskytovateľov RSO spĺňajúcich tieto štandardy“[19].

26.       Prístup k spravodlivosti prostredníctvom informačných systémov – znižovanie nákladov a prerozdeľovanie zdrojov. Vzhľadom na všetky tieto inovácie smerujúce k tomu, aby strany konania museli navštevovať budovu súdu iba v nevyhnutných prípadoch, niektoré krajiny uskutočnili reformu súdnej mapy, alebo o takejto reforme uvažujú s cieľom zredukovať fyzickú prítomnosť osôb na súdoch v určitej územnej oblasti[20]. Mimochodom, tieto reformy sa často uvádzajú ako najväčšia výhoda využívania digitálnych služieb, pretože štáty považujú náklady na vývoj a prevádzku informačných systémov za oveľa nižšie ako sú náklady na obstarávanie a údržbu súdnych budov, a dokonca v nich vidia aj úsporu ľudských zdrojov na miestnej úrovni.

27.       Podľa niektorých názorov však tieto prepočty nemusia zohľadňovať skryté náklady spojené s prechodom k bezpapierovým službám. Po prvé, patrí sem presun nákladov od prevádzkovateľa (justičného systému) na používateľa (občana), pričom najväčšie náklady súvisia s dĺžkou času potrebného na zadávanie údajov do informačného systému – čo je forma presunu pozorovaná pri väčšine verejných alebo spotrebiteľských služieb poskytovaných online. Ďalej sem patria vedľajšie náklady, ktoré majú takisto vplyv na súvisiace úspory, pretože prístup k spravodlivosti online výrazne ovplyvňuje úlohu, služby a v tejto súvislosti aj ekonomický model právnických a sudcovských profesií. Nové náklady súvisiace so zavádzaním vysokokvalitných bezpapierových služieb napokon vznikajú aj v dlhodobejšom horizonte – napríklad investície do budovania nových profilov v oblasti ľudských zdrojov, nevyhnutných na poskytovanie spravodlivosti online (keby nestačilo vzdelávanie alebo rekvalifikácia, väčšinou by museli byť prijímaní noví zamestnanci) – hoci náklady na štatutárnych zamestnancov ako sú sudcovia, prokurátori a súdni tajomníci by mali predbežne zostať nezmenené.

28.       Prevádzkovatelia ďalších justičných systémov poukazujú na to, že jednoduchým sprístupnením služieb online sa ešte automaticky nedosiahne cieľ zvýšenia kvality a zníženia nákladov, ktorý je v niektorých prípadoch vytýčený. Sprístupňovanie bezpapierových služieb si vyžaduje značné dlhodobé úsilie (a náklady) v oblasti komunikácie s verejnosťou, pričom bude potrebné použiť všetky dostupné kanály na to, aby bolo možné očakávať, že: i) o možnosti používať nové nástroje bude vedieť dostatočný počet občanov; ii) vybuduje sa dôvera verejnosti, ktorá na jej základe urobí skok v myslení a začne tieto nástroje používať; a iii) nastane štrukturovaná a trvalá zmena zvyklostí občanov, pokiaľ ide o ich vzťah k verejným justičným službám.

29.       Zdá sa, že napriek všeobecnému rozvoju služieb online by niektoré krajiny chceli obmedziť možnosť podávať elektronické podnety na súd, pretože by to podľa nich mohlo viesť k bagatelizácii práva obrátiť sa na súd a tak znížiť hodnotu tohto práva v porovnaní s rôznymi službami poskytovania pomoci a riešenia sporov online. Diskusia medzi prívržencami a odporcami rozvoja služieb online sa v podstate dotýka rovnakých otázok – ako presvedčiť občanov o výhodách a zárukách, ktoré im verejná justičná služba môže zabezpečiť na ochranu ich práv bez ohľadu na to, či sa používa papierová alebo bezpapierová forma. Vo svojom Stanovisku č. (2011) 14 o „Justícii a informačných technológiách (IT)“ Poradná rada európskych sudcov poukazuje na to, že „zavádzanie IT na súdoch v Európe by nemalo ohroziť ľudskú a symbolickú tvár justície. Keby používatelia vnímali justíciu ako čisto technickú záležitosť bez jej skutočnej a základnej funkcie, hrozilo by riziko jej dehumanizácie. Justícia je a mala by zostať humánna, pretože sa primárne zaoberá ľuďmi a ich spormi“[21].

30.       V každom prípade je naďalej potrebné merať a vyhodnocovať, ako plne elektronické systémy vnímajú občania, aby sa zistilo, či spracovaniu online dôverujú rovnako ako osobnej interakcii napríklad pri informovaní sa o svojich právach, zverení prípadu do rúk identifikovateľného zástupcu inštitúcie, alebo pri vedení pojednávania odborným pracovníkom justície za prítomnosti príslušných aktérov. Týka sa to najmä hodnotenia, ktoré o správaní strán konania a ich svedkov vykonáva príslušný sudca v súdnej sieni. Takýto prístup je zrejme ešte potrebnejší vtedy, keď treba zohľadniť špecifické požiadavky osôb, ktoré pre svoj vek alebo sociálne postavenie majú sťažený prístup k službám, a nemajú dostatočné praktické vedomosti o digitálnych službách a interakciách[22]. Ako píše CCJE v už zmienenom stanovisku: „Nie každý má prístup k IT. Tradičnejšie spôsoby prístupu k informáciám by sa predbežne mali zachovať. Informačné pulty a iné formy poskytovania pomoci na súdoch by sa nemali rušiť na základe chybného argumentu, že informačné technológie „sprístupnili justíciu pre každého“. Táto obava je osobitne naliehavá v súvislosti s ochranou zraniteľných osôb. Informačné technológie by nemali oslabiť procesné záruky pre osoby, ktoré nemajú prístup k novým technológiám. Štáty musia zabezpečiť poskytnutie osobitnej pomoci stranám konania, ktoré takýto prístup nemajú“[23].

31.       Ďalej nasleduje grafický prehľad uvedených skutočností.

Identifikované prínosy

·       Uľahčenie poskytovania informácií stranám sporu na všetkých stupňoch (informácií o fyzickej dostupnosti súdu, o spôsobe organizácie súdu a o spôsoboch podávania podnetov, o existujúcich alternatívach a o monitorovaní konania online, o dostupnosti rozhodnutia ihneď po jeho vydaní)

·       Skrátenie čakacích dôb pred „fyzickými“ informačnými pultmi súdov a v niektorých prípadoch odstránenie nutnosti cestovať na súd

·       Urovnanie niektorých sporov online pred podaním podnetu na súd a odbremenenie súdov od jednoduchých prípadov

Dôležité skutočnosti

·       Uchovávanie a trvanlivosť údajov, najmä archívov

·       Významné reinvestície do ľudských zdrojov v podobe náboru pracovníkov alebo plánov vzdelávania týkajúcich sa nových navrhovaných služieb

·       Potreba zohľadniť rozšírenie služieb riešenia sporov online (RSO) poskytovaných súkromným sektorom, ktoré dopĺňajú služby verejného sektora alebo im konkurujú

Možný vývoj

·       Začlenenie nástrojov prístupu k spravodlivosti do všeobecného informačného systému justičných služieb

·       Prehodnotenie súdnej mapy a investícií do súdnych budov v súvislosti s presunom niektorých použití súdnej budovy do online priestoru súdu

Potenciálne riziká

·       Nutnosť zabezpečiť, aby podávanie elektronických podnetov neviedlo k bagatelizácii prístupu k spravodlivosti

·       Ohrozenie budúcnosti súdnych úradníkov, ktorí prestanú byť povinnými sprostredkovateľmi medzi súdom a stranami sporu

·       Vnímanie strán konania: budú mať pocit, že boli vypočuté, a že sa s nimi zaobchádza spravodlivo, ak alternatívne riešenie sporov alebo súdne konanie prebieha online? Mohlo by to ovplyvniť potenciálny charakter konania?

·       Vyhľadávanie otvorených justičných údajov súkromnými spoločnosťami na iné účely, než je prístup k právnym predpisom

1.1.2 Vzorka nástrojov prístupu k spravodlivosti používaných v Európe

Rakúsko: COURTPUB Uverejňovanie rozhodnutí online (obchodné súdy) a jednotný prístupový bod (single window) pre obchodné informácie [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2006]

Španielsko: Redabogacia– „Jednotné kontaktné miesto“ na podávanie žiadostí o právnu pomoc prostredníctvom fyzického recepčného pultu a prístupu online [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2014]

Estónsko: AET – Služba podávania podnetov na súd online a sledovania informácií o prípade, vrátane zasielania písomností a platobného styku online [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2014]

Francúzsko: Justice.fr– Dynamický informačný portál pre strany sporu, ktorý im umožňuje najmä zistiť príslušný súd a prevziať relevantné formuláre na podanie žaloby [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: Sagace– Administratívna služba, ktorá strane sporu umožňuje nahliadnuť do súhrnných informácií o jej právnom prípade [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: Consultation Avocats – Národná platforma na poradu s právnikom (osobne, telefonicky alebo e-mailom), ktorého služby následne pokrýva dohoda o odmene [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: JuriCA a JuriNET – Databáza judikatúry odvolacích súdov v civilných a obchodných veciach (JuriCA) a kasačného súdu vo všetkých prípadoch (JuriNET) [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Francúzsko: Medicys– Platforma na mediáciu online pri spotrebiteľských sporoch, ktorú zriadila Chambre Nationale des Huissiers de Justice de France [zdroj: prieskum 2016]

Litva: TEISMAS Portál justičných informácií uľahčujúci komunikáciu so stranami sporu prostredníctvom e-mailových upozornení; strana sporu sa môže prihlásiť na zabezpečený server [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Holandsko: Rechtwijzer– Platforma na zmierovanie a mediáciu pred každým konaním o spore týkajúcom sa medziľudských vzťahov, najmä nájomných, susedských alebo rodinných vzťahov [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2015]

Krajiny Rady Európy – Európsky súd pre ľudské práva: HUDOC Prístup ku kompletnej judikatúre ESĽP pomocou zdokonaleného vyhľadávača [zdroj: prieskum 2016]

Krajiny Rady Európy – Európsky súd pre ľudské práva: Webcasty pojednávaní – vysielanie pojednávaní ESĽP na internete a poskytovanie údajov o prípadoch v niekoľkých jazykoch [zdroj: prieskum 2016]

Krajiny EÚ: Portál e-Justice – Informačný portál o európskych právnych systémoch (justičné systémy a profesie, európska judikatúra) s jediným identifikačným číslom pre rozhodnutia súdov v Európe [zdroj: prieskum 2016]

Krajiny EÚ: Portál na riešenie spotrebiteľských sporov online – platforma umožňujúca komunikáciu medzi stranami cezhraničného spotrebiteľského sporu v Európe [zdroj: prieskum z roku 2016]

Spojené kráľovstvo:Priznanie viny (Make a plea) – Služba, prostredníctvom ktorej sa občan môže priznať k spáchaniu dopravného priestupku a vyhnúť sa povinnosti cestovať na súd pokiaľ nenamieta proti obvineniu z daného činu, a ktorá urýchli rozhodovanie súdu [zdroj: prieskum 2016]

Turecko: UYAP – Centralizovaný informačný systém zahŕňajúci informačný portál o právnom systéme a o postupoch, ktorý používateľov informuje prostredníctvom notifikácií SMS [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2008]


1.1.3 Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov prístupu k spravodlivosti používaných v Európe

Tabuľka č. 1: Komunikácia medzi súdmi a používateľmi v roku 2014

Nástroje na zvýšenie kvality služieb poskytovaných používateľom súdov

Webové sídlo na zber národných informácií

Služby online

Na národnej úrovni

Na miestnej úrovni

Podanie prípadu na súd

Poskytnutie právnej pomoci

Elektronické súdne predvolanie

Monitorovanie štádia súdneho konania online

Albánsko

Áno

50-99%

Nie

Nie

Nie

Nie

Arménsko

Áno

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Azerbajdžan

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Belgicko

Áno

50-99%

Áno

Nie

Nie

Nie

Bosna a Hercegovina

Áno

100%

Nie

Nie

Nie

Áno

Bulharsko

Áno

100%

Nie

Nie

Áno

Áno

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Nie

Cyprus

Nie

Nie

Nie

Nie

Česká republika

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Čierna Hora

Áno

100%

Nie

Nie

Nie

Áno

Dánsko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Nie

Estónsko

Áno

100%

Áno

Áno

Áno

Áno

Fínsko

Áno

100%

Áno

Áno

Áno

Nie

Francúzsko

Áno

100%

Nie

Nie

Nie

Áno

Grécko

Áno

10-49%

Áno

Nie

Nie

Áno

Gruzínsko

Nie

50-99%

Áno

Nie

Áno

Áno

Holandsko

Áno

100%

Áno

Nie

Nie

Áno

Chorvátsko

Áno

50-99%

Nie

Nie

Nie

Áno

Írsko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Island

Áno

50-99%

Nie

Nie

Nie

Nie

Litva

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Lotyšsko

Áno

Nie

Áno

Áno

Áno

Áno

Luxembursko

Áno

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Maďarsko

Áno

100%

Áno

Áno

Áno

Áno

Malta

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Áno

Moldavská republika

Áno

Nie

Nie

Nie

Nie

Áno

Monako

Áno

Nie

Nie

Nie

Nie

Nie

Nemecko

Nie

100%

Áno

Áno

Áno

Nie

Nórsko

Áno

100%

Áno

Áno

Áno

Áno

Poľsko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Portugalsko

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Áno

Rakúsko

Áno

Nie

Áno

Áno

Áno

Áno

Rumunsko

Áno

100%

Áno

Nie

Nie

Áno

Ruská federácia

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Slovensko

Áno

100%

Áno

Nie

Nie

Nie

Slovinsko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Spojené kráľovstvo – Anglicko a Wales

Áno

Nie

Áno

Nie

Nie

Áno

Spojené kráľovstvo – Severné Írsko

Áno

Nie

Áno

Nie

Nie

Áno

Spojené kráľovstvo – Škótsko

Áno

Nie

Áno

Nie

Áno

Nie

Srbsko

Áno

100%

Áno

Nie

Nie

Áno

Španielsko

Áno

10-49%

Áno

Áno

Áno

Áno

Švajčiarsko

Nie

100%

Áno

Áno

Áno

Nie

Švédsko

Áno

100%

Áno

Áno

Áno

Nie

Taliansko

Áno

100%

Áno

Nie

Áno

Áno

Turecko

Áno

Nie

Áno

Áno

Áno

Áno

Ukrajina

Áno

Nie

Áno

Áno

Áno

Áno

Áno

93%

71%

74%

26%

59%

67%

Nie

7%

29%

26%

74%

41%

33%

100%

56%

50-99%

11%

10-49%

4%

1-9%

0%

0% (NAP)

0%

NA

0%

Zdroj: „European judicial systems: efficiency and quality of justice: Use of Information and Communication Technologies in European Judicial Systems” CEPEJ Studies č. 24, vydanie 2016 (údaje za rok 2014) – otázka č. 64 hodnotiaceho dotazníka

1.2.    Vzájomná komunikácia medzi súdmi a komunikácia s odborníkmi

32.       Rozvoj informačných systémov, ktoré uľahčujú prístup občanov k spravodlivosti, by nemohol byť úspešný bez širokej elektronickej komunikácie medzi jednotlivými inštitúciami podieľajúcimi sa na riešení prípadov strán sporu – medzi súdmi navzájom, medzi súdmi a jednotlivými štátnymi službami, a samozrejme so súdnymi úradníkmi. V mnohých justičných systémoch sa preto zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi súdmi a komunikácie s odborníkmi stalo jadrom ich digitálnej stratégie. Kvalitou, ktorá sa očakáva od justície, sa tu rozumie plynulejšia komunikácia, ktorá umožní rýchlejšie a pochopiteľne aj spoľahlivejšie prejednať daný prípad[24].

1.2.1 Nástroje na zlepšenie toku a bezpečnosti komunikácie medzi odborníkmi

33.       Hoci možnosť nahliadnuť do digitalizovaných registrov rôznych orgánov verejnej správy (ako sú registre trestov, katastre nehnuteľností alebo registre osobnej platobnej neschopnosti) existuje už dlhší čas, dnes sa to robí priamo pomocou elektronických prostriedkov, buď zaslaním žiadosti príslušnému útvaru alebo prístupom k údajom z vlastného počítača. Pre niektoré krajiny sa tvorba, aktualizácia a využívanie registrov na diaľku považovala za skutočnú výzvu, ale nie je to nič v porovnaní s výzvou, ktorú dnes predstavuje čoraz širšie používanie elektronickej komunikácie medzi všetkými aktérmi súdneho konania v celej Európe. Táto výzva je o to väčšia, že ide o aktérov z rôznych verejných alebo súkromných profesijných organizácií, s ktorými je nutné viesť konzultácie vždy, keď sa tieto organizácie musia adaptovať na nové pracovné metódy. Ďalšou výzvou je nutnosť riešiť právne otázky súvisiace s takouto komunikáciou, ktoré majú pre občanov zásadný význam.

34.       Vo väčšine krajín dnes právni zástupcovia môžu alebo čoskoro budú môcť v rámci plne elektronickej komunikácie so súdom zasielať svoje procesné dokumenty, podania alebo iné dokumenty súvisiace s prípadom[25]. Prechod na plne elektronický systém, ktorý ako veľmi závažný projekt vnímali všetky krajiny, ktoré sa vydali touto cestou, spravidla pozostáva z dvoch etáp: vytvorenia zabezpečenej komunikácie prostredníctvom bežných elektronických schránok, čo znamená, že na mieste vstupu údajov do justičného systému ich musí spracovať príslušný pracovník ako akúkoľvek inú poštovú zásielku, pokiaľ neboli už predtým doručené v digitálnej podobe spolu s príslušnými dokumentmi, a priameho vkladania dokumentov právnych zástupcov do informačného systému súdu („elektronická podateľňa“) bez toho, aby údaje na mieste ich vstupu do systému súdu vkladal alebo prenášal príslušný pracovník – tento v takomto prípade iba overuje ich podanie a právne účinky (založenie súdneho spisu, prerušenie plynutia premlčacej doby atď.). Tie najvyspelejšie systémy jednoznačne znižujú objem práce súdnych registratúr a niektoré krajiny zvažujú možnosť preorientovať ich pracovníkov na vysoko cenené právne činnosti a na pomoc sudcom a prokurátorom.

35.       Niektoré krajiny rozšírili možnosti komunikácie so súdmi tým, že zriadili špecializované portály otvorené aj pre ostatných súdnych úradníkov, ako sú napríklad súdni exekútori (alebo iní uznaní vykonávatelia rozhodnutí) a znalci. Elektronická komunikácia so súdnymi exekútormi umožňuje rýchlejšie a jednoduchšie monitorovať výkon súdnych rozhodnutí. V prípade znalcov zasa predkladanie znaleckých posudkov v spoločnom priestore otvorenom aj pre súd a strany konania v lehote určenej IT systémom umožňuje prenášať informácie bez akýchkoľvek rozdielov, a podľa názoru aktuálnych používateľov systému vnáša do výkonu ich úloh väčšiu disciplínu. V niektorých krajinách poskytovatelia služieb súdnictvu všeobecne, ale predovšetkým súdom ustanovení znalci alebo tlmočníci, majú dnes prístup k fóru na výmenu informácií so sudcami a s registrami, čo umožňuje zrýchliť a zefektívniť využívanie ich služieb a platbu za tieto služby prostredníctvom jednotného systému, čo takisto zjednodušuje spôsob ich spolupráce.

36.       V niektorých štátoch je prípravná fáza pojednávania úplne bezpapierová: sudcovia a právni zástupcovia dnes svoje písomné podania doručujú iba elektronickými prostriedkami. Niektoré krajiny dokonca zvažujú možnosť uskutočniť prípravné pojednávania a pojednávania na vyhodnotenie zistených skutočnosti a stanovenie ďalšieho postupu na rôznych miestach, pričom by všetci – t. j. sudca a zástupcovia strán konania – navzájom komunikovali prostredníctvom videokonferencie zo svojho bežného pracoviska alebo z najbližšieho bodu prepojenia povoleného systémom.

37.       Jediné obmedzenie dematerializácie sa týka hlavného pojednávania, kde je zrejme ešte stále potrebná fyzická prítomnosť strán konania (alebo ich zástupcov). Vo väčšine krajín to celkom jednoznačne platí pre trestné konania, pričom v civilných a správnych konaniach existujú isté variácie. Hoci v niektorých situáciách sa účasť na súdnom konaní na diaľku podporuje (v trestných veciach sa často zdôrazňujú úspory v súvislosti s prevozom a vytvorením podmienok pre väznené osoby), pri samotnom hlavnom pojednávaní by sa mohli objaviť isté prekážky, predovšetkým právnej povahy. Mnohé prekážky však súvisia aj s kvalitou tohto spôsobu výkonu spravodlivosti – investície do videokonferenčných zariadení nie sú v mnohých krajinách ani zďaleka uspokojivé na zabezpečenie potrebnej kvality pojednávania, a túto situáciu nie je možné zlepšiť dovtedy, kým sa neurobí zásadná rekonštrukcia priestorov na vystupovanie pred súdom na obidvoch stranách. Nestačí iba pridať kameru a obrazovku, alebo niekoľko kamier a obrazoviek, ak ich nesprevádzajú vhodné protokoly a primerané súdne procedúry[26].

38.       Rozvoj informačných technológií tak umožnil nanovo vymedziť spôsoby spolupráce medzi súdmi a justičnými profesiami[27]. Mnohí ľudia to vnímajú ako príležitosť na prehodnotenie metód práce v každej z príslušných profesií. Najčastejším cieľom bezpapierových systémov alebo systémov obmedzujúcich používanie papiera bolo dosiahnuť zníženie nákladov na spracovanie spojených s produkciou papierových dokumentov a manipuláciou s nimi na súdoch a v právnických kanceláriách[28]. V niektorých prípadoch sa zmena týkala najmä činnosti súdnych registratúr, v iných prípadoch boli vymenovaní špecializovaní asistenti. Štandardizácia komunikačných modelov môže priniesť značné zvýšenie efektívnosti a v niektorých prípadoch umožní premiestňovanie zamestnancov medzi súdmi rôzneho typu, ktorých sa do väčšej alebo menšej miery dotkne automatizované spracovanie niektorých úloh. Politika „riadenia zmien“ pri tejto transformácii buď absentuje, alebo môže naopak napomôcť transformáciu pod podmienkou, že sa čo najskôr vymedzia očakávania týkajúce sa organizačných aj personálnych dôsledkov nových metód komunikácie s partnermi súdov. V justičných systémoch preto existuje snaha o využitie rozvoja elektronických komunikácií ako prostriedku na urýchlenie prenosu a spracovania informácií a v konečnom dôsledku na pretransformovanie informačných technológií na spoločný štrukturálny prvok právneho procesu a organizácie práce medzi jednotlivými zúčastnenými operátormi.

39.       Tento nový typ komunikácie si vyžaduje zásadné zmeny všetkých štrukturálnych prvkov organizácie.Po prvé, právnu úpravu treba prispôsobiť tak, aby elektronická komunikácia mala požadované právne účinky (napríklad pozastavenie plynutia premlčacích lehôt) a bola zosúladená s novými časovými obmedzeniami (keď sa závery už nerobia „v poslednej minúte“, ale „v poslednej sekunde“), a aby zostala zachovaná zásada kontradiktórnosti. Druhá zmena sa týka každodennej praxe, kde niektoré krajiny poukazujú napríklad na to, že obmedzenia objemu príloh implicitne obsiahnuté v IT systéme niekedy veľmi sťažujú prácu právneho zástupcu. Pri bezpapierovej komunikácii je však potrebná aj veľmi dobrá koordinácia medzi službami IT z jedného konca inštitucionálneho reťazca po druhý (napríklad medzi súdmi a advokátskym komorami) na zabezpečenie technickej konzistentnosti a samozrejme aj bezpečnosti údajov vzhľadom na dôvernú povahu danej komunikácie. Z tohto dôvodu právni zástupcovia musia najmä v prípade cezhraničných procedúr riešiť nové dilemy týkajúce sa práva používať (elektronické) dôkazy a harmonizácie etických kódexov, aby bezpapierová komunikácia bola prinajmenšom rovnako bezpečná ako papierová komunikácia. Rozvoj bezpapierovej komunikácie núti každú krajinu zohľadniť osobitnú povahu a úlohu digitálnych dôkazov prijatím zodpovedajúcej osobitnej právnej úpravy[29].

40.       Často používaný argument v súvislosti s rozvojom elektronickej komunikácie medzi odborníkmi sa týka úrovne bezpečnosti[30]. Niektoré krajiny si myslia, že zraniteľnosť justičného systému spôsobujú čoraz sofistikovanejšie a početnejšie kybernetické útoky proti administratívnym orgánom, zatiaľ čo iné krajiny tento vývoj relativizujú poukazujúc na zraniteľné miesta a škody, ktoré v minulosti spôsobil papierový systém. Jedna vec je však istá: zraniteľné miesta týchto dvoch systémov – papierového a digitálneho – sú rozdielne. Všetci podčiarkujú nevyhnutnosť vhodných prostriedkov ochrany a kontroly a zdôrazňujú dôležitosť bezpečnostného školenia o používaní informačných technológií na komunikáciu online pre všetkých zamestnancov. Na celoštátnej úrovni sa dnes zavádzajú mnohé technológie, ktoré môžu samozrejme využívať aj justičné služby, ale zároveň vzniká otázka osobitnej povahy údajov, ktoré sa v nich spracúvajú. Pozornosť sa venuje aj nutnosti zabezpečiť, aby ostatné štátne služby nemali prístup k hmotnému obsahu justičných systémov. Bezpečnosť údajov by však nebola úplná, keby sme neboli schopní zabezpečiť ich integritu, t. j. ich kvalitu pre správny – v tomto prípade justičný – orgán, ktorého kľúčovým faktorom je dôvera občanov v jeho fungovanie a v jeho rozhodnutia.

41.       Ďalej nasleduje grafický prehľad uvedených skutočností.

Identifikované prínosy

·       Zníženie nákladov, rýchlosť spracovania

·       Zjednodušenie organizácie

Dôležité skutočnosti

·       Technická kompatibilita medzi rôznymi subjektmi a spoľahlivosť systému

·       Nutnosť dôsledne vypracovať politiku riadenia zmien

·       Účinky zablokovania komunikačného reťazca v prípade poruchy

Možný vývoj

·       Vymedzenie spoločných modelov komunikácie (od súdnych služieb po všetky služby súvisiace s fungovaním justičného systému)

Potenciálne riziká

·       Značné časové straty v prípade nekontrolovaného technického zlyhania

1.2.2 Vzorka nástrojov na komunikáciu medzi súdmi a odborníkmi v Európe

Nemecko: Elektronická súdna a administratívna schránka na Federálnom patentovom súde – Systém poštových schránok, ktorý umožňuje uskutočňovanie všetkých výmen údajov s Federálnym patentovým súdom a ich archiváciu online [zdroj: prieskum 2016]

Nemecko: RegisSTAR– Elektronický systém správy údajov obchodného registra prístupný pre občanov [zdroj: prieskum 2016]

Nemecko (Dolné Sasko): elektronische Justiz Niedersachsen (eJuNi) – Systém dostupný v spolkovej krajine Dolné Sasko na podporu prechodu a transformácie na úplne bezpapierové prostredie v Nemecku [zdroj: prieskum 2016]

Rakúsko: ERV (Elektronischer Rechtsverkehr) – Systém podávania podnetov na súd online prepojený so systémom správy prípadov [zdroj: prieskum 2016]

Bosna a Hercegovina: Justičný informačný systém – Multimediálny elektronický komunikačný systém na výmenu údajov a písomností medzi špecialistami prepojený so systémom správy prípadov [zdroj: prieskum 2016]

Chorvátsko: Elektronická spolupráca medzi národnými registrami – Priestor prepájajúci rôzne národné registre s významom pre justičný systém, umožňujúci získať najnovšie dostupné informácie, ktoré sú relevantné pre zdieľanie rozhodnutia v reálnom čase [zdroj: prieskum 2016]

Španielsko: Elektronické justičné aukcie – Internetová platforma na obstarávanie v súdnictve [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2006]

Španielsko: Lexnet– Vyspelý systém spracovania prípadov umožňujúci výmenu písomností a používanie elektronických podpisov [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2012]

Estónsko: E-Toimik (e-File) – Vyspelý systém elektronickej komunikácie medzi súdmi, prokuratúrami, políciou, väznicami, probačnými službami, súdnymi exekútormi, úradmi právnej pomoci a colnými službami zahŕňajúci výmenu dokumentácie k prípadom a smerujúci k úplne bezpapierovému fungovaniu [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2014]

Estónsko: Procedúra digitálneho platobného rozkazu – Systém automatizovaného systému riadenia platobných rozkazov, ktorý umožňuje pomocnému sudcovi poverenému prípadmi tohto druhu spracúvať údaje v bezpapierovom prostredí od začatia konania až po oznámenie rozhodnutia [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: RPVA (Réseau Privé Virtuel des Avocats) a E-Barreau – Platforma na komunikáciu advokátov prostredníctvom advokátskych komôr so súdmi v civilných veciach s použitím ekvivalentnej RPVJ (Réseau Privé Virtuel Justice – Súkromnej virtuálnej justičnej siete) [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: EIA – Interaplikačné výmeny medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti na účely trestného konania [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: OPALEX – Plne bezpapierová platforma na komunikáciu v civilných veciach medzi znalcami a súdmi dostupná aj pre právnych zástupcov na účely nahliadnutia do podaní ihneď po ich predložení [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Francúzsko: CHORUS Portail Pro – Portál umožňujúci súdom spravovať a uskutočňovať platby pre poskytovateľov služieb [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Francúzsko: Télérecours– Online systém na začatie správneho konania, ku ktorému majú prístup právni zástupcovia a správne orgány [zdroj: prieskum 2016]

Írsko: Digital Evidence Bundles (Digitálne zväzky dôkazov) – Systém digitalizácie prípadov vrátane dôkazov, ktorý je dodávaný v jedinom indexovanom a navigovateľnom PDF súbore na použitie počas pojednávania [zdroj: prieskum 2016]

Írsko: Remote Witness Video Conferencing (videokonferenčné vypočúvanie svedkov na diaľku) – Systém použiteľný pre zraniteľné osoby pod dohľadom predsedajúceho sudcu [zdroj: prieskum 2016]

Taliansko: PCT (Processo Civile Telematico) – Systém na komunikáciu a doručovanie elektronických dokumentov medzi právnymi zástupcami a súdmi v civilných veciach [zdroj: prieskum 2016]

Lotyšsko: TIS (Tiesu informatīvā sistēma) – Systém umožňujúci zraniteľným osobám podať svedeckú výpoveď na diaľku prostredníctvom videokonferencie pod dohľadom predsedajúceho sudcu [zdroj: prieskum 2016]

Litva: e-Services System – Plne elektronický systém komunikácie so stranami zahŕňajúci platenie súdnych trov a pokút ako aj prístup k zvukovým záznamom pojednávaní [zdroj: prieskum 2016]

Moldavsko: Integrovaný systém správy prípadov (ICMS) – Počítačový systém správy prípadov zahŕňajúci funkciu náhodného prideľovania prípadov sudcom prvostupňových a odvolacích súdov [zdroj: prieskum 2016]

Krajiny EÚ: E-CODEX – Nástroje na prepojenie európskych justičných systémov, ktoré sú k dispozícii štátom na účely šírenia údajov a správy cezhraničných prípadov [zdroj: prieskum 2016]

Spojené kráľovstvo: Crown Court Digital Case System – DCS – Kolaboratívny systém správy prípadov pre orgány Kráľovskej prokuratúry. Môže sa používať spoločne so súdnymi registratúrami, právnymi zástupcami a sudcami [zdroj: prieskum 2016]

Slovensko: Elektronizácia súdneho spisu – Elektronický systém správy prípadov a časového rozvrhu prepojený s databázou judikatúry, ktorý je v niektorých prípadoch k dispozícii na vytváranie elektronických dokumentov [zdroj: prieskum 2016]


1.2.3 Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov na komunikáciu medzi súdmi a odborníkmi

Tabuľka č. 2: Komunikácia medzi súdmi a odborníkmi v roku 2014

Nástroje na zlepšenie kvality vzťahov medzi súdmi a odborníkmi

Komunikácia medzi súdmi a advokátmi

Komunikácia s ostatnými odborníkmi

Elektronický podpis

Spracovanie špecializovaných sporov online

Súdni vykonávatelia

Notári

Znalci

Služby justičnej polície

Albánsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Arménsko

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Azerbajdžan

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Belgicko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Bosna a Hercegovina

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Bulharsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

Áno

10-49%

10-49%

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Cyprus

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Česká republika

Áno

100%

100%

100%

100%

Áno

Áno

Čierna Hora

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Dánsko

Áno

50-99%

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Estónsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

Fínsko

Áno

100%

100%

100%

100%

Nie

Nie

Francúzsko

Áno

50-99%

NA

100%

10-49%

Áno

Áno

Grécko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Gruzínsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Holandsko

Nie

NA

0% (NAP)

NA

NA

Nie

Nie

Chorvátsko

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Írsko

Áno

0% (NAP)

NA

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Island

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Litva

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

Lotyšsko

Áno

50-99%

0% (NAP)

50-99%

0% (NAP)

Áno

Áno

Luxembursko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Maďarsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Malta

Áno

NA

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Moldavská republika

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Monako

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

50-99%

50-99%

Nie

Nie

Nemecko

Áno

10-49%

NA

1-9%

NA

Áno

Áno

Nórsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Poľsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Portugalsko

Áno

100%

100%

NA

50-99%

Áno

Áno

Rakúsko

Áno

100%

100%

100%

100%

Áno

Áno

Rumunsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

Ruská federácia

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Slovensko

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Slovinsko

Áno

100%

100%

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

Spojené kráľovstvo – Anglicko a Wales

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Spojené kráľovstvo – Severné Írsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Áno

Spojené kráľovstvo – Škótsko

Áno

50-99%

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Srbsko

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

Španielsko

Áno

0% (NAP)

100%

100%

100%

Áno

Nie

Švajčiarsko

Áno

50-99%

50-99%

50-99%

0% (NAP)

Áno

Áno

Švédsko

Áno

100%

NA

100%

NA

Áno

Nie

Taliansko

Áno

0% (NAP)

100%

100%

100%

Áno

Nie

Turecko

Áno

100%

0% (NAP)

100%

10-49%

Áno

Nie

Ukrajina

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

Áno

74%

46%

37%

Nie

26%

54%

63%

100%

15%

17%

17%

11%

50-99%

11%

4%

7%

4%

10-49%

4%

4%

0%

4%

1-9%

0%

0%

2%

0%

0% (NAP)

65%

65%

70%

74%

NA

4%

9%

4%

7%

Izrael

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

100%)

0% (NAP)

Áno

Áno

Zdroj: „European judicial systems: efficiency and quality of justice: Use of Information and Communication Technologies in European Judicial Systems”, CEPEJ Studies č. 24, vydanie 2016 (údaje za rok 2014) – otázka č. 64 hodnotiaceho dotazníka

1.3     Pomoc pre sudcov, prokurátorov a súdnych tajomníkov

42.       V tomto treťom príklade využívania informačných technológií na súdoch členských štátov Rady Európy sa pozornosť zameriava na prácu sudcov, prokurátorov a súdnych tajomníkov. Nemožno napríklad poprieť dôležitosť informačných systémov na pomoc advokátom a skutočnosť, že mnohé aplikácie IT dnes transformujú prax aj štruktúru tejto profesie, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte. Hoci niektoré nástroje sú spoločné pre všetky právnické aj sudcovské profesie, v tejto časti sa bude klásť dôraz na organizáciu súdu a na podporu, ktorú informačné technológie môžu poskytnúť súdom v ich reálnej činnosti.

1.3.1 Pomoc pre administratívnych pracovníkov súdov, primárna oblasť používania IT na súdoch ako prostriedku na zvýšenie právnej istoty

43.       Informačné technológie začali ovplyvňovať prácu súdov tým, že nahradili písacie stroje pri vypracúvaní rozhodnutí, a začali sa používať na automatizáciu viacerých opakujúcich sa úloh. Podporný a administratívny personál súdov a neskôr aj samotní sudcovia a prokurátori začali tieto nástroje používať na výrazné zvýšenie produktivity pri hromadných súdnych sporoch. V poslednom období odborníci z právnej praxe využívajú informačné technológie ako pomôcku k vecnoprávnym aspektom ich intelektuálnej činnosti, pretože sa stali kľúčovým nástrojom sudcov, prokurátorov a súdnych tajomníkov a vynikajúcim prostriedkom na zvýšenie právnej istoty[31].

44.       Prístup k rozsiahlym poznatkovým základniam pomáha sudcom, aby boli lepšie vybavení na výkon svojej práce[32]. Ide najmä o databázy právnych predpisov a judikatúry, ktoré postupom času narástli a dnes umožňujú vyhľadávanie v súboroch právnych textov a odborníkom z právnej praxe sprístupňujú väčšie množstvo údajov. Niektorí to vnímajú ako pokrok z hľadiska právnej istoty, pretože celá odborná komunita má k dispozícii rovnaké a kompletné pramene práva, najmä vďaka tendencii mnohých krajín budovať tieto databázy v bezplatnom formáte otvorenom pre celú verejnosť v rámci verejnej služby právnych údajov. Iní v tom vidia oslabenie efektívnosti, pretože v dôsledku týchto databáz výrazne stúpa počet zdrojov a citácií, ktoré právni zástupcovia uvádzajú vo svojich v písomných podaniach, s následnou stratou hierarchického poriadku, najmä pokiaľ ide o stupeň súdneho rozhodnutia, čo je špecifický jav štruktúry týchto databáz. V niektorých krajinách rozvoj databáz údajne prispel k zmene právnych odôvodnení uvádzaných odborníkmi v právnej praxi – vzhľadom na záplavu odkazov na predchádzajúce rozsudky je ich argumentácia založená menej na princípoch a viacej na prípadoch. V súvislosti s digitalizovanými vedomostnými databázami možno spomenúť aj rozvoj metód vzdelávania online, ktoré sa používajú v európskych školách a vzdelávacích zariadeniach. V najnovších platformách sa k existujúcim virtuálnym knižniciam pridávajú aj multimediálne a interaktívne formáty učenia sa ako nástroje, ktorých prostredníctvom sa v širokom rozsahu šíria podrobné poznatky o justičných praktikách a skúsenostiach medzi všetkými odborníkmi nadväzujúc na emailové adresáre, ktoré si v začiatkoch internetovej éry začali budovať sudcovia.

45.       Možnosť prístupu k elektronickým súdnym zápisom na diaľku rozširuje formy spolupráce v rámci súdov.Prístup k elektronickým súborom, pôvodne navrhnutý na výmenu informácií v rámci určitého oddelenia[33], dnes umožňuje nielen výmenu informácií medzi jednotlivými oddeleniami (ak to je z právneho hľadiska možné), ale v niektorých prípadoch umožňuje, aby sudcovia vykonávali svoju prácu z akéhokoľvek miesta, napríklad z domu alebo z kancelárie, ku ktorej majú prístup mimo svojho súdu, a zároveň zostali v kontakte so svojimi kolegami a používali rovnaké pracovné nástroje. V niektorých prípadoch to umožnilo novým spôsobom využívať kancelárske priestory v súdnych budovách, v dôsledku čoho sa permanentná fyzická prítomnosť administratívnych zamestnancov v priestoroch súdu stala voliteľnou formou výkonu práce. Sprievodným javom zmenšovania plochy kancelárskych priestorov alebo spoločného využívania kancelárií je zväčšovanie alebo vyčleňovanie priestorov na sociálne interakcie. Podľa niektorých zdrojov práca online síce v mnohých prípadoch podporuje flexibilitu a efektívnosť, ale nesmie viesť k eliminácii potreby fyzických kontaktov medzi odborníkmi na súde alebo k znižovaniu ich počtu, a mala by sa naopak využiť na nové vymedzenie podmienok ich prijímania na súde.

46.       Využívanie IT nástrojov na vykonávanie procesných úkonov mimo súdnej siene posilňuje právomoci a efektívnosť sudcov v prípade, že sa musia vzdialiť od súdnej budovy. Rovnako ako v prípade príslušníkov polície a iných profesií (ako sú napríklad súdni vykonávatelia počas výjazdu alebo advokáti v súdnej sieni), mobilné aplikácie a všeobecná dostupnosť zabezpečeného internetového pripojenia umožňuje aj sudcom pracovať mimo ich úradu. Vďaka týmto nástrojom „mobility“ sa rozsah sudcovských právomocí rozširuje o vykonávanie dôkazov priamo na mieste (napríklad na mieste spáchania trestného činu alebo na mieste, kde sa zaznamenávajú dôkazy), takže pre sudcov je ľahšie okamžite uplatniť svoju právomoc a prijímať rozhodnutia na základe lepšej informovanosti, potvrdiť ich a okamžite oznámiť, napríklad v prípade opatrovníckeho súdu v priamej interakcii na mieste s osobou, ktorá má poskytnúť svoj súhlas alebo podpis. Skracuje sa aj čas potrebný na spracovanie informácie, pretože po návrate sudcu na súd sa táto operácia nemusí znova opakovať. V trestných prípadoch možnosť nahliadnuť do registra trestov priamo z miesta spáchania trestného činu môže poskytnúť lepšiu predstavu o doterajšom živote dotknutej osoby (najmä vďaka prepojenosti európskych justičných registrov) a tak zlepšiť rozhodovanie orgánov prokuratúry.

47.       Ukázalo sa, že keď sudcovia používajú šablóny rozhodnutí a usmernenia, tento faktor zabezpečuje konzistentnosť justičnej praxe. Vďaka používaniu šablón sa na mnohých súdoch dosiahol stabilný a primeraný stupeň efektívnosti pri práci na jednoduchých a opakujúcich sa prípadoch. Spolu s mriežkami na analýzu prípadov podľa predmetu, ktoré slúžia ako usmernenie na zdôvodnenie rozhodnutí, zabezpečujú väčšiu konzistentnosť rozhodovania sudcov, čím sa podľa niektorých názorov zvyšuje rovnosť zaobchádzania a predvídateľnosť pre strany konania[34]. Informačné technológie umožňujú výmenu poznatkov a postupov v rámci odbornej komunity (sudcov zodpovedných za dohľad nad výkonom rozsudkov, sudcov okresných súdov, sudcov rodinných súdov atď.) s cieľom lepšie využiť kolektívnu inteligenciu sudcov a prokurátorov a šíriť osvedčené postupy ako štandard, ktorý by sa mal uplatňovať, aby osvedčené postupy priniesli úžitok čo najväčšiemu počtu ľudí. Zdá sa teda vhodné vypracovať šablóny na základe výmeny informácií medzi viacerými sudcami a právnymi zástupcami a následne ich pravidelne aktualizovať. V žiadnom prípade by sa nemalo dopustiť, aby boli iba výsledkom vstupov vydavateľov právnických materiálov alebo softvéru[35].

48.       Postupným vývojom sa informačné technológie stali prostriedkom na podporu rozhodovania, pretože uľahčujú prístup k veľkej mase informácií a umožňujú ľahšie pochopiť zložité prípady. V tomto kontexte môže množstvo dodatočných informácií, ktoré majú sudcovia a prokurátori k dispozícii na riešenie určitého prípadu, na jednej strane podporiť ich rozhodovanie, avšak záplava a povaha informácií generovaných informačnými systémami, ako aj prepojenia medzi jednotlivými položkami, môžu na druhej strane výrazne ovplyvniť ich rozhodovanie. Dôvera v aktuálnosť a spoľahlivosť informácie (súvisiaca s metódami podávania podnetov) a štrukturovanie informácie, ktoré je pre používateľa neviditeľné, ale prezentuje výsledky sťažnosti alebo dôkazy hierarchicky usporiadaným spôsobom (súvisiace s predpokladanou neutralitou algoritmov) – to všetko sú prvky vlastné informačnému systému, a preto musí byť zaručená nielen ich kvalita a neutralita, ale musia byť s nimi oboznámení aj používatelia vo formáte, ktorému rozumejú. Osobitne sa to týka sudcov, ktorých nezávislosť pri rozhodovaní závisí aj od ich schopnosti postupovať uvážlivým spôsobom pri používaní dostupného informačného systému a od ich schopnosti prekonávať obmedzenia tohto systému. Ako poznamenáva CCJE vo svojom vyššie uvedenom stanovisku (2011)14: „Pomôcky na podporu sudcovského rozhodovania treba navrhovať a vnímať ako dodatočnú pomoc sudcom pri rozhodovaní a ako uľahčenie ich práce a nie ako jej obmedzenie. (...) Pokyny, šablóny alebo iné návrhy týkajúce sa formy alebo obsahu rozhodnutí by sudcom nemal adresovať žiadny iný orgán vychádzajúc z potrieb architektúry IT systémov, ktoré sa majú použiť v justičnom procese. Naopak, táto architektúra by mala byť flexibilná a pripravená prispôsobovať sa judikatúre a súdnej praxi“[36].

49.       Rešpektovanie zásady nezávislosti však znamená, že v konečnom dôsledku každý sudca môže a musí urobiť vlastné rozhodnutie na základe odôvodnenia, za ktoré musí byť schopný prevziať osobnú zodpovednosť bez ohľadu na to, aký informačný nástroj pritom použil. Používanie šablón a usmernení na podporu sudcovských zdôvodnení preto sudcov nesmie obrať o ich rozhodovacie právomoci v žiadnom bode reťazca tým, že by sa im vnútila nejaká forma úvah, od ktorej sa nemôžu odchýliť, ani keby chceli, alebo že by boli vystavení takej pracovnej záťaži, ktorá im neposkytne možnosť prehodnotiť formu odôvodnenia, ktorá je inherentná IT nástroju. Európsky súd pre ľudské práva síce pripúšťa, že za určitých okolností sa sudcovia pri svojich úvahách môžu uchýliť k zjednodušeným postupom, ale poukazuje na to, že sudcovia sú naďalej povinní riadne preskúmať podania, argumenty a dôkazy predložené stranami konania[37]. CCJE vo svojom vyššie uvedenom stanovisku (2011)14 kategoricky tvrdí: „Informačné technológie nesmú brániť sudcom uplatňovať zákon nezávislým spôsobom a nestranne (...) prílišná závislosť na technológiách a na tých, ktorí tieto technológie riadia, môže byť hrozbou pre spravodlivosť. Technológia musí zodpovedať požiadavkám justičného procesu a všetkých aspektov práce sudcu. Sudcovia by nemali – výlučne z dôvodu efektívnosti – podliehať imperatívom technológií a tých, ktorí ich riadia“[38].

50.       Záruka princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní musí byť zabezpečená rovnako ako v konaní bez použitia IT, berúc do úvahy dostupné technologické nástroje alebo nástroje, ktoré všetky strany konania môžu používať podľa vlastného uváženia. V štádiu pojednávania sa musí všetkým stranám konania poskytnúť prístup k rovnakým nástrojom (napríklad k nástroju na vyhľadávanie v elektronickom súbore) a musí sa zaručiť, že technické obmedzenia vnútené IT nástrojom nepoškodia práva a výsady strán konania. Ako poukazuje CCJE, „použitie IT by však nemalo oslabiť procesné záruky (alebo ovplyvniť zloženie súdu) a v žiadnom prípade by nemalo obrať používateľa o jeho práva na kontradiktórne pojednávanie pred sudcom, predkladanie originálnych dôkazov, vypočutie svedkov alebo znalcov a predkladanie akéhokoľvek materiálu alebo podania, ktoré používateľ považuje za užitočné"[39]. Sudca musí vždy dbať na to, aby sa zabezpečilo, že žiadna strana nebude znevýhodnená oproti druhej strane len preto, že pre nedostatok prostriedkov nemá prístup k technológii, najmä k elektronickému systému správy dokumentov v prípade obzvlášť objemného súdneho spisu, ale napríklad ani pri rekonštrukcii skutku prostredníctvom počítačom vytvorených obrazov v prípade zodpovednosti za škodu.

51.       Využívanie „veľkých dát“ (big data) ako pomôcky pre sudcov ohlasuje nástup prediktívnej spravodlivosti. Pri tomto trende, ktorý sa objavil v niektorých krajinách, by sa nástroje na analýzu veľkých dát mali používať na podporu politiky trestného stíhania, ukladania trestov alebo náhrady škody, alebo by mali pomôcť predvídať účinky rozsudku (kriminologická analýza obyvateľstva alebo územia, stupnice platenia výživného alebo vyrovnávacích príspevkov, hodnotenie rizika opätovného páchania trestnej činnosti). Niektoré nástroje umožňujú vykonať sofistikovanú analýzu judikatúry s cieľom informovať sudcov o tom, nakoľko je pravdepodobné, že iní sudcovia už v minulosti urobili rozhodnutie v tom či onom smere. Iné nástroje zasa umožňujú určiť širší kontext určitej situácie pomocou štatistických údajov nesúvisiacich s prípadom. V systéme tohto typu môže mať predurčenie alebo „ukotvenie“ taký účinok, že vlastný vklad sudcu do rozsudku buď podporí alebo ho skreslí. Na tieto účinky a na povahu údajov, ktoré striktne nesúvisia s judikatúrou (napríklad totožnosť sudcov, na účely profilovania), si treba dávať veľký pozor.

52.       Ďalej nasleduje grafický prehľad uvedených skutočností.

Identifikované prínosy

·       Zlepšenie formálnej kvality rozhodnutí

·       Prístup k veľkým právnym databázam

·       Úspora času pri elektronickej správe dôkazov

·       Systém uľahčuje prácu na diaľku alebo spravodlivejšie rozdeľovanie prípadov medzi sudcov

·       V trestných veciach záruka získania dobrej znalosti predchádzajúceho života obvineného s cieľom zvýšiť počet individualizovaných rozhodnutí

Dôležité skutočnosti

·       Pri vopred vytvorených šablónach zabezpečiť ich kvalitu (pracovnú skupinu) a pravidelné aktualizácie

·       Navrhovať nástroje tak, aby mal sudca naďalej možnosť kedykoľvek obnoviť svoju kontrolu nad systémom

Možný vývoj

·       Podpora šírenia judikatúry

·       Harmonizácia postupov pri vypracúvaní a odôvodňovaní rozsudkov

Potenciálne riziká

·       Rozhodnutia by nemali byť ovplyvniteľné obmedzeniami počítačového systému

·       Systém by nemal narušiť nezávislosť sudcov alebo porušovať zásadu rovnosti zbraní strán konania

·       Pri navrhovaní databáz treba zabezpečiť neutralitu kritérií prístupu k databázam a ich zrozumiteľnosť pre používateľov

·       Riziko, že sudca bude pripravený o svoju rozhodovaciu kapacitu, alebo že jeho sudcovské právomoci budú vtesnané do príliš formálneho rámca (pre nadmerné pracovné zaťaženie vedúce k automatizácii vykonávaných úloh alebo k spoliehaniu sa na štandardné rozsudky)

1.3.2 Vzorka nástrojov používaných v Európe na pomoc sudcom, prokurátorom a súdnym tajomníkom

Nemecko (Brandenbursko): Systém SAS – Justice používaný v úradoch prokuratúry – Šablóny dokumentov a pomoc pri vypracúvaní dokumentov pre prokurátorov vrátane systému hlasového vstupu, prepojené so systémom správy trestných stíhaní [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2009]

Nemecko: forumSTAR– Systém navrhnutý s cieľom uľahčiť prácu všetkým sudcom a komunikáciu medzi sudcami pomocou ľahko použiteľných profesionálnych modulov [zdroj: prieskum 2016]

Azerbajdžan: elektronický súdny systém – Nástroj na správu prípadov prepojený s rozhodovacími šablónami [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2014]

Francúzsko: OARM– Pomoc pri vypracúvaní rozhodnutí na základe rozhodovacích šablón a vopred pripravených argumentov na použitie v rodinných veciach [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: Persée– Nástroj vyvinutý pre použitie na tabletoch s cieľom pomôcť pri príprave a vedení pojednávaní v trestných veciach, zahŕňajúci funkciu zápisu údajov a dokumentov súvisiacich s prípadom do denníka, a pomoc pri vypracúvaní rozhodnutí s použitím šablón zdieľaných s odborníkmi, úplná databáza právnych textov a judikatúry a vzory odôvodnených argumentov [zdroj: prieskum 2016]

Írsko: Winscribe– Diktačný systém s rozpoznávaním reči, ktorý je na požiadanie k dispozícii sudcom najvyššieho súdu, odvolacieho súdu a vrchného súdu [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Krajiny EÚ: ECRIS– European Criminal Records Information System (Európsky informačný systém registrov trestov), ktorý organizuje výmenu informácií medzi dotknutými členskými štátmi EÚ [zdroj: EVAL 2016, údaje za rok 2014]

Spojené kráľovstvo (Škótsko) Judicial Hub – Online školenia a platforma pre spoluprácu všetkých justičných pracovníkov prístupná z rôznych zariadení [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2015]

Spojené kráľovstvo: Wi-Fi pre odborných používateľov súdov – Wi-Fi prístup k zabezpečenej sieti na trestných súdoch pre odborných používateľov, dostupný počas pojednávania (nahliadnutie do údajov, výmena dokumentov) [zdroj: prieskum 2016]

Spojené kráľovstvo: Prezentácia v súdnej sieni – Vybavenie súdov prostriedkami na jednoduché pripojenie počítačov odborných používateľov k spoločne používanému obrazovkovému systému v súdnej sieni na účely prezentácie argumentov a dôkazov v multimediálnom formáte [zdroj: prieskum 2016]

Spojené kráľovstvo: HMCTS Store and Magistrates Bench Devices – Zabezpečený systém spoločného používania súborov založený na technológiách cloud computingu s cieľom umožniť elektronický prenos dokumentov medzi prokuratúrou a súdom v trestných veciach prezentovaných na pojednávaní na pripojenom tablete [zdroj: prieskum 2016]


1.3.3    Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov na pomoc sudcom, prokurátorom a súdnym tajomníkom

Tabuľka č. 3: Priama pomoc sudcom, prokurátorom a súdnym tajomníkom v roku 2014

Základné nástroje

Písanie rozhodnutí

Centralizované databázy

Iné

Základné vybavenie

Vyspelé automatizačné nástroje

Šablóny

Hlasový diktát

Centrali-zované databázy legislatívy

Centrali-zované databázy judikatúry

Centralizované trestné

registre

Intranet

Vzdelávanie online

Albánsko

100%

10-49%

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

100%

Arménsko

100%

50-99%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

50-99%

50-99%

Azerbajdžan

100%

10-49%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

0% (NAP)

10-49%

Belgicko

100%

NA

Áno

NA

100%

Áno

Áno

100%

0% (NAP)

Bosna a Hercegovina

100%

100%

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

Bulharsko

100%

100%

Nie

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

0% (NAP)

50-99%

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

50-99%

50-99%

Áno

0% (NAP

50-99%

Áno

Áno

0% (NAP)

10-49%

Cyprus

100%

10-49%

Nie

0% (NAP)

100%

Áno

Nie

0% (NAP)

1-9%

Česká republika

100%

100%

Áno

50-99%

100%

Áno

Nie

100%

50-99%

Čierna Hora

50-99%

50-99%

Áno

NA

50-99%

Áno

Nie

NA

0% (NAP)

Dánsko

100%

100%

Áno

100%

100%

nie

Nie

100%

1-9%

Estónsko

100%

100%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

100%

10-49%

Fínsko

100%

100%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

100%

10-49%

Francúzsko

100%

100%

Áno

1-9%

100%

Áno

Áno

100%

1-9%

Grécko

50-99%

10-49%

Nie

1-9%

0% (NAP)

Áno

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

Gruzínsko

50-99%

50-99%

Nie

100%

50-99%

Áno

Nie

100%

0% (NAP)

Holandsko

100%

100%

Áno

10-49%

100%

Áno

Áno

100%

50-99%

Chorvátsko

50-99%

10-49%

Áno

0% (NAP)

50-99%

Áno

Áno

50-99%

50-99%

Írsko

100%

100%

Nie

10-49%

100%

Áno

Nie

100%

100%

Island

100%

NA

Nie

NA

100%

Áno

Áno

100%

NA

Lotyšsko

100%

100%

Áno

10-49%

100%

Áno

Nie

100%

10-49%

Litva

100%

100%

Áno

100%

100%

Áno

Áno

100%

0% (NAP)

Luxembursko

100%

100%

Nie

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

100%

100%

Maďarsko

100%

100%

Áno

100%

100%

Áno

Áno

100%

50-99%

Malta

100%

100%

Áno

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

Moldavská republika

100%

100%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

0% (NAP)

100%

Monako

100%

100%

Áno

10-49%

50-99%

Áno

Áno

100%

0% (NAP)

Nemecko

100%

50-99%

Áno

10-49%

50-99%

Áno

Áno

50-99%

1-9%

Nórsko

100%

100%

Áno

NA

100%

Áno

Áno

100%

100%

Poľsko

50-99%

50-99%

Nie

1-9%

50-99%

Áno

Áno

50-99%

100%

Portugalsko

100%

50-99%

Áno

0% (NAP)

NA

Áno

Áno

50-99%

100%

Rakúsko

100%

100%

Áno

1-9%

100%

Áno

Áno

100%

50-99%

Rumunsko

100%

0% (NAP)

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

0% (NAP)

Ruská federácia

50-99%

50-99%

Nie

0% (NAP)

50-99%

Nie

Áno

50-99%

10-49%

Slovensko

100%

100%

Nie

10-49%

100%

Áno

Nie

100%

0% (NAP)

Slovinsko

100%

100%

Áno

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

Spojené kráľovstvo – Anglicko a Wales

100%

100%

Nie

1-9%

100%

nie

Áno

0% (NAP)

100%

Spojené kráľovstvo – Severné Írsko

50-99%

50-99%

Nie

10-49%

10-49%

Áno

Áno

50-99%

10-49%

Spojené kráľovstvo – Škótsko

100%

100%

Áno

50-99%

100%

Nie

Áno

100%

50-99%

Srbsko

100%

100%

Nie

50-99%

100%

Nie

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

Španielsko

100%

100%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

100%

100%

Švajčiarsko

100%

50-99%

Nie

10-49%

100%

Áno

Áno

10-49%

1-9%

Švédsko

100%

100%

Áno

NA

100%

Áno

Áno

100%

100%

Taliansko

100%

10-49%

Áno

50-99%

100%

Áno

Áno

100%

100%

Turecko

100%

10-49%

Áno

NA

100%

Áno

Áno

10-49%

100%

Ukrajina

50-99%

50-99%

Nie

NA

50-99%

Áno

Áno

50-99%

10-49%

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              

Áno

63%

89%

78%

Nie

37%

11%

22%

100%

80%

54%

13%

76%

59%

30%

50-99%

20%

22%

9%

11%

17%

17%

10-49%

0%

15%

17%

2%

4%

17%

1-9%

0%

2%

11%

0%

0%

11%

0% (NAP)

0%

2%

35%

9%

17%

22%

NA

0%

4%

15%

2%

2%

2%

Izrael

100%

100%

Áno

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

100%

0% (NAP)

Zdroj: „European judicial systems: efficiency and quality of justice: Use of Information and Communication Technologies in European Judicial Systems”, CEPEJ Studies č. 24, vydanie 2016 (údaje za rok 2014) – otázka č. 64 hodnotiaceho dotazníka

1.4     Správa súdov

53.       Nástroje správy súdov sa uvádzajú ako posledné, hoci vo svojej najjednoduchšej podobe patrili medzi prvé použitia informačných technológií na súdoch. Od jednoduchého zaznamenávania počtu prípadov na danom súde až po dnešné systémy riadenia všetkých justičných činností sa sila informačných technológií prejavuje v dramatických zmenách v oblasti správy súdov, keď najvyšším predstaviteľom správy súdov ako aj všetkým sudcom, prokurátorom, súdnym tajomníkom alebo iným administratívnym pracovníkom súdov poskytuje podrobné informácie o ich činnosti a možnosť jej analýzy. Neustále sa zvyšujúce množstvo informácií generované čoraz početnejšími IT aplikáciami vytvára bezprecedentný zásobník údajov a metaúdajov pre fungovanie súdu a všade sa stáva jeho kľúčovým komponentom. Je to skutočne základný pilier práce súdov.

1.4.1 Hybná sila zmeny k efektívnemu riadeniu súdov

54.       Informačné systémy sa pri výkone spravodlivosti začali používať už pred niekoľkými desiatkami rokov. Ich používanie zaznamenalo výrazný vývoj, rovnako ako samotné IT, a stretlo sa aj s viacerými neúspechmi. Tieto neúspechy, ktoré sú pomerne charakteristické, niekedy závisia od detailov a možno ich zosumarizovať v nasledujúcich prípadoch, s akými sa často stretávajú európske justičné systémy: nedostatočná alebo absentujúca dokumentácia potrebná na plné rozpočtové zabezpečenie systému, najmä ak ju dodáva externý dodávateľ služby; používanie zastaraných alebo marginálnych technológií, ktoré majú za následok rýchle zastaranie informačného systému, do ktorého sa investovalo; parciálny alebo nedostatočne rýchly rozvoj informačného systému, v dôsledku čoho sa niektoré riešenia ponechávajú príliš dlhú dobu a preto nie je možné zabezpečiť správne riadenie; nedostatočná odborná príprava alebo podhodnotenie prostriedkov, v dôsledku čoho ani ten najlepší systém na svete nemá šancu na to, aby si ho jeho používatelia skutočne osvojili; nedostatočná analýza potrieb, ktorej výsledkom je okrajový produkt napojený na zastarané postupy; nedostatočná pomoc používateľom v situácii, keď treba rýchlo opraviť opakujúce sa chyby alebo nedostatky systému v prvých dňoch jeho zavedenia. Medzi justičnými systémami Rady Európy existujú v súčasnosti rozdiely v stave rozvoja a najmä kvality používania informačných technológií pri výkone spravodlivosti. Krajiny, ktoré sa touto cestou vydali ako prvé, nepatria dnes nevyhnutne medzi tie najvyspelejšie, pretože sú zaťažené veľkými investíciami do starých IT aplikácií, ktoré sú ešte stále funkčné a naďalej plnia úlohu, ktorá im bola pôvodne zverená. Nie je však možná ani ich rozsiahlejšia aktualizácia ani pridanie ďalších funkcií, už vôbec nehovoriac o prepojení s inými neskôr vyvinutými aplikačnými softvérmi. V ďalších prípadoch justičné systémy pozostávajú z rôznych súdov, pre každý z ktorých bolo alebo ešte stále je potrebné vyvinúť špecifické administratívne nástroje. Bez ohľadu na dosiahnutú úroveň digitalizácie a závažnosť problémov zaznamenaných v minulosti sa zdá, že všetky justičné systémy bez výnimky sa zameriavajú na budovanie systémov „novej generácie“ pre oblasť výkonu spravodlivosti, ktoré by perspektívne mohli dosiahnuť efektívnosť riadenia na doteraz nepoznanej úrovni.

55.       Správa prípadov bola prvou oblasťou, ktorá bola digitalizovaná, a to rýchlejšie a vo väčšom rozsahu než ktorákoľvek iná oblasť[40]. Nahrádzaním správy papierových registrov elektronickými databázami, ktoré zabezpečovali odborníci riadne vyškolení na tento účel, sa systémy riadenia prípadov postupom času zdokonaľovali a niekdajšie často dosť nepríjemné skúsenosti sa stali minulosťou. Tieto aplikácie, ktoré boli pôvodne navrhnuté ako samostatné uzatvorené systémy, sa dnes nachádzajú v samotnom srdci justičných organizácií a sú považované za jadro širšieho informačného systému, ktorý integruje alebo spája niektoré veľmi vyspelé funkcie založené na importovaní a exportovaní dát generovaných inými aplikáciami. Systémy správy prípadov, ktoré majú kľúčový význam pre správu súdov a rozdeľovanie zdrojov potrebných na rozhodovanie o prípadoch úmerne toku prípadov a počtu nevybavených prípadov, predstavujú hlavný vstup pre štatistický aparát, ktorý majú k dispozícii súdy, ministerstvá a súdne rady[41]. Prirodzene slúžia aj ako referenčné kritériá pre súdnych tajomníkov a administratívnych pracovníkov z hľadiska situácie v ich vlastných organizáciách[42]. V najvyspelejších systémoch prepojenosť s nástrojmi osobnej asistencie umožňuje prepojiť sledovanie prípadu s rôznymi už spomínanými aplikáciami: rozvrhom pojednávaní, systémom súdnych predvolaní, elektronickým riadením dokumentov, rozhodovacími šablónami atď.

56.       Tieto nástroje, dokonca ešte väčšmi než ostatné, podporili šírenie princípov New Public Management (nového verejného riadenia) v rámci súdov tým, že sa v nich najmä činnosť registratúr štrukturuje podľa nových modelov organizácie práce. Má to dôsledky aj na prácu sudcov, pre ktorých boli v niektorých krajinách vypracované zásady hodnotenia predovšetkým na základe kvantitatívnych kritérií a objektívneho merania prostredníctvom informačnej technológie[43]. Štatistické nástroje a IT nástroje na podporu rozhodovania umožnili vo všeobecnosti podporiť mnohé schémy modernizácie politiky verejného riadenia na základe výkonnosti: napríklad korelácia medzi ročným rozdelením rozpočtových a ľudských zdrojov a údajmi o tokoch prípadov a nevybavených prípadoch, ktorú vykonáva administratívny orgán prideľujúci prostriedky, alebo rozdeľovanie zdrojov v priebehu roka, ktoré robí predseda súdu[44]. Tieto nástroje umožnili aj vývoj riešení typu Active Case Management[45]. Tieto riešenia umožňujú napríklad porovnať pokrok dosiahnutý v konaní o danom prípade s procesným harmonogramom, a tak presne vypočítať časové lehoty, analyzovať kroky strán konania a používať systém upozorňujúci na nutnosť naliehavého konania v konkrétnom prípade – ide o nástroje, ktoré umožňujú predvídať najmä to, že by mohlo dôjsť k porušeniu zásady primeranej lehoty zakotvenej v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach[46].

57.       Aplikácie pre správu súdov, ktoré sú prepojené s nástrojmi na komunikáciu s používateľmi a odborníkmi a s nástrojmi na pomoc administratívnym pracovníkom súdov, sú jadrom justičného informačného systému, pretože môžu potenciálne vdýchnuť život všetkým týmto jednotlivým komponentom a zosúladiť všetky procesné aj dátové modely, a na tomto základe štrukturovať odborné postupy a opatrenia na miestnej úrovni podľa toku a analýzy informácií. Keďže informačné technológie sú schopné zmeniť v rovnakom čase celý spracovateľský reťazec vo všetkých jeho aspektoch (organizačných, ľudských, rozpočtových), stávajú sa dôležitým nástrojom reorganizácie súdu, a preto sa ich vývoj ukazuje byť mimoriadne dôležitý zo strategického hľadiska. Nesmie byť ponechaný iba v rukách programátorov a musí zapájať všetkých používateľov[47].

58.       Vzhľadom na rozvoj kompletných informačných systémov v činnosti justície sa metóda elektronickej správy súdov stáva kľúčovým prvkom ich zraniteľnosti. Táto zraniteľnosť má dvojakú podobu: môže súvisieť s ľudskou chybou alebo s informačnými technológiami. Mnohé, dokonca aj tie najvyspelejšie krajiny sa stretávajú so značnými problémami v oblasti kvality zaznamenávania údajov v informačnom systéme, ktoré často bránia úplnému a ​​bezproblémovému využívaniu potenciálu IT. Obzvlášť náchylná na výskyt chýb je fáza zadávania údajov (nevznikajú pri nej počítačové chyby, ale „muchy“ v justičných procedúrach), čo možno považovať za ešte väčší problém než to, že všetci používatelia majú tendenciu považovať strojom generovaný výsledok za nespochybniteľný. Preto treba uplatňovať politiku kvality údajov na celoštátnej aj miestnej úrovni. Pozornosť sa musí venovať napríklad odbornej príprave a kvalifikácii pracovníkov zadávajúcich údaje, mali by sa odoberať náhodné vzorky na overenie kvality dátových balíkov, a treba zvyšovať povedomie všetkých zúčastnených. Pokiaľ ide o ľudské chyby, dôležité otázky sa objavujú aj v súvislosti s významnými rozdielmi medzi údajmi, ktoré vyprodukujú IT aplikácie, a vnímanou realitou v rámci súdu. Hoci aj tieto rozdiely možno pripísať nesprávnemu zadávaniu informácií buď preto, že softvér nie je dostatočne užívateľsky príjemný, alebo že pracovníci nie sú dostatočne vyškolení alebo kvalifikovaní, analýza a najmä interpretácia údajov zo strany vyššieho stupňa riadenia justičnej správy a používateľov musí byť nielen veľmi kvalitná, ale aj transparentná, a musia sa pri nej používať spoločné metódy, ak sa má stať skutočným nástrojom riadenia akceptovaným všetkými zainteresovanými stranami[48].

59.       V súvislosti so zraniteľnosťou IT systémov treba povedať, že hoci kompletné systémy majú jednoznačné výhody z hľadiska konzistentnosti údajov, výsledná koncentrácia prináša mnohé riziká a preto treba prísne zaručiť technickú spoľahlivosť systému (zabezpečením širokej dostupnosti potrebnej infraštruktúry), s čím môžu byť spojené značné náklady na údržbu systému. Nedostupnosť potrebných aplikácií, ktoré sú skutočnou hybnou silou zvyšovania efektívnosti súdov, musia justičné systémy vnímať ako vážne riziko, pretože by mohla rýchlo viesť k nárastu počtu nevybavených vecí a ohroziť očakávané prínosy (nehovoriac o finančných nákladoch, ktoré by vyvolala nutnosť okamžitého zásahu). Ako uvádza Poradná rada európskych sudcov, „mimoriadne dôležité je zabezpečiť, aby problémy s fungovaním IT nezabránili súdnemu systému čo i len na krátky čas prijímať rozhodnutia a nariaďovať potrebné procesné úkony. Pri každej údržbe informačného systému alebo výskyte technických problémov by mali byť k dispozícii vhodné alternatívy, aby sa predišlo akýmkoľvek nepriaznivým dôsledkom na činnosť súdu“[49].

60.       Tvorcovia najefektívnejších informačných systémov očividne predvídali viacero opatrení na zabránenie úplnému výpadku systému. Predovšetkým, systém je navrhnutý na báze softvérových stavebných blokov, ktoré sú navzájom prepojené. To znamená, že z bezpečnostných dôvodov alebo na účely údržby je možné jedno z týchto prepojení prerušiť a nie je potrebné zastaviť prevádzku celého systému (táto modulárna konštrukcia zároveň umožňuje zapájať jednotlivé nástroje postupne a aktualizovať a obnovovať bloky jeden po druhom). Musia sa prijať aj presné a jednoznačne vymedzené protokoly, ktoré sú všeobecne známe, vyskúšané a overené (na technickej aj právnej úrovni), s cieľom napraviť prípadný výpadok systému a čo najskôr obnoviť jeho prevádzku s čo najmenšími nákladmi a najmenšími škodami pre službu a jej používateľov. Znamená to, že všetci administratívni pracovníci musia absolvovať odbornú prípravu na tento účel aj vtedy, keby sa riziko zlyhania IT považovalo za minimálne.

61.       Prechod od papierových spisov k plne elektronickým súdnym spisom však nie je v členských štátoch Rady Európy ani zďaleka dokončený[50]. Vedenie spisov v papierovej podobe zostáva fyzickou realitou a na väčšine európskych súdov je skutočne nevyhnutné. Ide pritom predovšetkým o evidenciu dôkazov, pretože nie všetky krajiny prikladajú rovnakú váhu dôkazom v papierovej podobe a ich bezpapierovým ekvivalentom. To isté platí pre dokumenty vymieňané medzi stranami konania a zakladané do spisov, čo v tomto prechodnom období znamená digitalizáciu a súvisiace náklady, a následnú archiváciu a súvisiace náklady, ktoré sú vzhľadom na investičné náklady na vyvíjané IT systémy a ich fungovanie nadbytočné. Krajiny preto často veľmi často používajú dva systémy riadenia pracovného toku: papierový systém na zabezpečenie dôkaznej hodnoty písomností a bezpapierový systém na zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie (čo je nevyhnutné najmä pri veľkých súboroch). Perspektíva bezpapierovej (alebo takmer bezpapierovej) justície zostáva aj naďalej cieľom pre všetky krajiny, ale treba poznamenať, že tento prechod si vyžiada dlhší čas, a krajiny niekedy ani presne nevedia, či a kedy tento cieľ dosiahnu.

62.       Správu a manipuláciu s papierovými písomnosťami a všetkými ostatnými fyzickými nosičmi môže uľahčiť použitie systému označovania, ako sú napríklad štítky, ktoré možno naskenovať a vkladať do databáz, alebo ešte lepšie systém, v ktorom sú súbory, dokumenty a pečate označené čipmi RFID. Podľa používateľov justičného systému, ktorý ponúka možnosť geolokalizácie súborov, dokumentov a pečatí v reálnom čase na mape súdnej budovy a prípadne aj mimo nej, táto možnosť významne zvyšuje výkonnosť správy dokumentácie.

63.       Jednou z rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí je vyhotovovanie zvukových a obrazových záznamov z pojednávaní na digitálnom médiu, určených na použitie súdom aj stranami konania. Vychádza sa z predpokladu, že v kombinácii so systémom správy prípadov a s nástrojmi dostupnými pre odborných pracovníkov (sudcov, súdnych tajomníkov a niekedy aj prokurátorov a advokátov), ako sú nástroje na robenie poznámok a samozrejme aj nahrávky súdnych konaní, to umožní efektívnejší výkon spravodlivosti. Myšlienka nahrávania súdnych konaní od ich začiatku až do ukončenia, vrátane možnosti použiť nahrávku z doručenia rozhodnutia ako exekučný titul alebo nahrávku hlavného pojednávania na podporu odvolacieho konania, nadobúda v súčasnosti vo viacerých krajinách čoraz väčšiu dynamiku. Tento vývoj, ktorý v niektorých justičných systémoch už s rôznym stupňom intenzity prebieha, vyvoláva rad nových otázok súvisiacich s IT (integrita, schopnosť prežitia a bezpečnosť dát), napríklad ako archivovať všetky takéto multimediálne údaje uložené na serveroch. Dochádza aj k ďalším a hlbším zmenám nesúvisiacim s IT, ako je modifikácia súdnych rituálov, nevyhnutne vyššia dôležitosť pripisovaná zásade ústnosti súdneho konania alebo úlohe nahrávok v odvolacom konaní a použití pri iných opravných prostriedkov všeobecne.

64.       Ďalej nasleduje grafický prehľad uvedených skutočností.

Identifikované prínosy

·       Zvýšenie efektívnosti súdov

·       Posilnenie alebo reorganizácia ľudských zdrojov (ekvivalent plného pracovného úväzku) odstránením zbytočnej duplicity činností

·       Zníženie prevádzkových nákladov súdu

·       Zlepšenie štatistických údajov o činnosti súdov

Dôležité skutočnosti

·       Potreba zabezpečiť a udržiavať technickú spoľahlivosť zariadení

·       Nutnosť presne vymedziť politiku riadenia zmien

·       Dohľad nad kvalitou zadávania údajov s cieľom predísť štatistickým skresleniam

·       Úzka prepojenosť medzi výkonnosťou súdu ako celku a výkonnosťou každého jednotlivca (najmä sudcov) a jej dôsledky pre hodnotenie práce sudcov

Možný vývoj

·       Hnacia sila reorganizácie činnosti súdu

·       Vymedzenie cieľov riadenia a monitorovanie výkonnosti súdu v reálnom čase

·       Integrácia aplikácií CMS (systému monitorovania prípadov) do rozsiahlejšieho informačného systému (najmä pri elektronickej komunikácii)

Potenciálne riziká

·       Značná strata času v prípade poruchy systému

·       Značné finančné straty v prípade zlyhania pri zavádzaní systému

·       Sústredenie sa na kvantitatívnu výkonnosť súdu na úkor jeho kvalitatívnej výkonnosti

1.4.2 Vzorka nástrojov na výkon spravodlivosti používaných v Európe

Albánsko: ICMIS – Systém plne automatizovaného sledovania prípadov pred súdom [zdroj: prieskum 2016]

Azerbajdžan: Systém elektronického súdu – Nástroj správy prípadov prepojený s rozhodovacími šablónami [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2014]

Fínsko: Sakari – Integrovaný systém riadenia reťazca trestnej justície medzi súdmi a prokuratúrou [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: Cassiopée, Minos – Kombinované nástroje riadenia trestných vecí v štádiu súdneho konania (zahŕňajúce činnosti prokuratúry aj súdu), štruktúrovaná výmena údajov o súdnych konaniach s útvarmi vyšetrovania ministerstva vnútra s cieľom zredukovať operácie zadávania údajov [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: PHAROS– Systém monitorovania činnosti prvostupňových a odvolacích súdov, ktorý integruje kvantitatívne a kvalitatívne parametre a zahŕňa vytváranie harmonogramov poskytovania riadiacich informácií a komparatívnych údajov špecificky sa vzťahujúcich na daný typ súdu [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: Pilot– Systém riadenia rozvrhu pojednávaní a prostriedkov vyčlenených na pojednávania [zdroj: prieskum 2016]

Francúzsko: OUTILGREF– Nástroj na riadenie a rozdeľovanie práce medzi pracovníkov registratúry. Aplikácia na hodnotenie pracovnej zaťaženosti pracovníkov registratúry a požiadaviek na personálnu vybavenosť súdu na základe ukazovateľov merajúcich tok prípadov na príslušnom súde [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Gruzínsko: COURT – Integrovaný systém správy prípadov s pracovným priestorom pre odborných pracovníkov a komunikáciu prostredníctvom internetu [zdroj: prieskum 2016]

Grécko: ICMS-AJ (Integrovaný systém správy prípadov v správnom súdnictve) – Počítačový systém správy prípadov na správnych súdoch vo forme portálu dostupného pre strany konania, spolu so systémom elektronickej výmeny dokumentov medzi jednotlivými stupňami konania a s vypracúvaním štatistiky prípadov; všetko je dostupné vo viacerých jazykoch [zdroj: prieskum 2016]

Nórsko: LOVISA – Technicky vyspelý systém správy prípadov, ktorý všetkým sudcom a najmä predsedom súdov umožňuje zistiť, v akom štádiu sa nachádza konanie o prípade, a na koľkých prípadoch v danom momente pracujú jednotliví sudcovia. Systém zahŕňa proaktívne riadenie procesných lehôt pomocou farebného kódovania [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Poľsko: Zvukové protokoly na súdoch – Zaznamenávanie pojednávaní pomocou indexačného systému spojeného s rozhraním pre správu prípadov a s poznámkami, ktoré si pri pojednávaní robí sudca alebo súdny tajomník [zdroj: prieskum 2016]

Poľsko: Systém riadenia informácií založený na technológii RFID – Systematické označovanie dokumentov a papierových súdnych spisov na účely geolokalizácie [zdroj: prieskum 2016]

Portugalsko: CITIUS – Kombinovaný systém správy prípadov a komunikácie vo forme jediného portálu prepájajúceho aplikácie používané odborníkmi v oblasti justície, ktorého časť je verejne dostupná a navigovateľná [zdroj: prieskum 2016]

Portugalsko: SITAF– Ekvivalent portálu CITIUS pre správne a daňové súdy [zdroj: prieskum 2016]

Slovinsko: Kontrolné panely pre sklady justičných dát a kontrolu výkonnosti – Nástroj na monitorovanie a riadenie činností najvyššieho súdu v reálnom čase [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2012]

Slovinsko: EVIP – Centralizovaný systém správy prípadov [zdroj: prieskum 2016]

Slovinsko: Kontrolné panely predsedov súdov – Kompletný štatistický informačný nástroj umožňujúci predsedom súdov zistiť prideľovanie zdrojov a produktivitu na ich súde v reálnom čase [zdroj: EVAL 2016, údaje z roku 2014]

Švajčiarsko: Štatistická databáza justičných údajov – Systém umožňujúci kantonálnym justičným orgánom robiť v prípade potreby porovnania s ostatnými kantónmi na účely odôvodnenia žiadostí alebo uvedenia dôvodov na podanie žiadosti alebo zdokumentovania konkrétnych projektov organizácie súdnictva [zdroj: prieskum 2016]

Turecko: UYAP – Centralizovaný systém správy prípadov a informačný systém o stave konaní vo forme portálu pre odborníkov a strany sporu, ktorý zahŕňa množstvo interaktívnych funkcií [zdroj: Krištáľové váhy spravodlivosti 2008]


1.4.3 Prehľad dosiahnutého stupňa rozvoja nástrojov správy súdov

Tabuľka č. 4: Správa súdu a správa prípadov (Q63)

Efektívnosť justičného systému

Rozpočtové a finančné riadenie

Ostatné nástroje

Elektronická správa spisov

Digitalizované registre

Štatistické nástroje

Obchodné informácie

Monitorovanie pracovnej

záťaže

Video-konferencie

Katastrálne registre

Obchodné registre

iné

Albánsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

1-9%

NA

0% (NAP)

Arménsko

Áno

0% (NAP)

50-99%

NA

Nie

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Azerbajdžan

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

50-99%

1-9%

50-99%

Belgicko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

1-9%

1-9%

Bosna a Hercegovina

Áno

100%

100%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

50-99%

Bulharsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

10-49%

1-9%

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

100%

10-49%

Cyprus

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Česká republika

Áno

0% (NAP)

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

10-49%

Čierna Hora

Áno

NA

NA

100%

Áno

Nie

100%

NA

1-9%

Dánsko

Áno

100%

NA

NA

Áno

Áno

50-99%

50-99%

10-49%

Estónsko

Áno

100%

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

100%

Fínsko

Áno

50-99%

50-99%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

100%

Francúzsko

Áno

100%

100%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

100%

Grécko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

10-49%

100%

1-9%

Gruzínsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

10-49%

10-49%

Holandsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

50-99%

100%

Chorvátsko

Áno

50-99%

50-99%

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

50-99%

10-49%

Írsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

0% (NAP)

10-49%

Island

Áno

100%

100%

0% (NAP)

Nie

Nie

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Litva

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

100%

100%

Lotyšsko

Áno

100%

100%

100%

Áno

Áno

100%

10-49%

50-99%

Luxembursko

Áno

0% (NAP)

100%

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

100%

100%

Maďarsko

Áno

0% (NAP)

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

10-49%

Malta

Áno

0% (NAP)

100%

NA

Áno

Nie

0% (NAP)

100%

100%

Moldavská republika

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

100%

50-99%

0% (NAP)

Monako

Áno

0% (NAP)

100%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

100%

Nemecko

Áno

100%

100%

50-99%

Áno

Áno

50-99%

50-99%

10-49%

Nórsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

50-99%

Poľsko

Áno

100%

100%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

1-9%

50-99%

Portugalsko

Áno

NA

NA

100%

Áno

Áno

100%

100%

100%

Rakúsko

Áno

100%

100%

50-99%

Áno

Áno

100%

100%

100%

Rumunsko

Áno

NA

NA

NA

Áno

Nie

100%

0% (NAP)

100%

Ruská federácia

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

NA

10-49%

Slovensko

Áno

0% (NAP)

100%

0% (NAP)

Nie

Nie

100%

0% (NAP)

10-49%

Slovinsko

Áno

100%

100%

100%

Áno

Áno

100%

100%

100%

Spojené kráľovstvo – Anglicko a Wales

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

50-99%

0% (NAP)

50-99%

Spojené kráľovstvo – Severné Írsko

Áno

50-99%

50-99%

50-99%

Áno

Nie

50-99%

50-99%

50-99%

Spojené kráľovstvo – Škótsko

Áno

NA

NA

NA

Nie

Nie

100%

NA

100%

Srbsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Nie

Nie

100%

100%

0% (NAP)

Španielsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

100%

Áno

Áno

0% (NAP)

100%

100%

Švajčiarsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

50-99%

50-99%

1-9%

Švédsko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

0% (NAP)

100%

Taliansko

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

50-99%

100%

100%

Turecko

Áno

10-49%

50-99%

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

50-99%

Ukrajina

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Nie

0% (NAP)

10-49%

10-49%

Áno

98%

87%

50%

Nie

2%

13%

50%

100%

22%

33%

17%

67%

43%

35%

50-99%

7%

11%

7%

15%

15%

17%

10-49%

2%

0%

0%

2%

9%

24%

1-9%

0%

0%

0%

2%

7%

11%

0% (NAP)

61%

46%

65%

13%

11%

13%

NA

9%

11%

11%

0%

9%

0%

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

Izrael

Áno

0% (NAP)

0% (NAP)

0% (NAP)

Áno

Áno

100%

100%

1-9%

 Zdroj: „European judicial systems: efficiency and quality of justice: Use of Information and Communication Technologies in European Judicial Systems“, CEPEJ Studies č. 24, vydanie 2016 (údaje za rok 2014) – otázka č. 64 hodnotiaceho dotazníka

2.         Druhá časť: Od hardvérového prístupu k strategickému prístupu: rozvoj informačných systémov schopných zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných súdmi

65.       Kontrolný zoznam, ktorý v roku vypracovala pracovná skupina CEPEJ pre kvalitu súdnictva (CEPEJ-GT-QUAL)[51], venuje v kapitole o prostriedkoch justície celý jeden oddiel informačným systémom. V mnohých ďalších odkazoch uvádzaných na rôznych miestach dokumentu sa zdôrazňuje užitočnosť informačných technológií ako prostriedku na dosiahnutie určitých cieľov v oblasti kvality. Preto, ako ukázala prvá časť týchto usmernení, nástup kybernetickej justície znamená zvýšenie efektívnosti súdnictva a zároveň zvýšenie kvality justičného systému, pričom oba tieto faktory sú zverené do rúk tak tvorcov technológií ako aj ich používateľov. Cieľom teda je, aby tvorcovia aj používatelia informačných systémov súdov popri zavádzaní nového nástroja kolektívne pestovali nové praktiky, ktoré sú v súlade so základnými zásadami justície a s cieľmi poskytovania kvalitných služieb na súdoch.

66.       V nadväznosti na podrobný prehľad úspechov kybernetickej justície v Európe je cieľom týchto usmernení poskytnúť niektoré ďalšie informácie na pomoc rozhodovacím orgánom pri riešení otázky, ktorá je podľa získanej spätnej väzby vnímaná ako jedna z najväčších výziev v tejto oblasti – ako podnietiť zmenu. Podnietenie zmeny bolo vybrané ako téma týchto usmernení, pretože sa ukázalo byť kľúčovým faktorom úspechu alebo neúspechu politiky vývoja a zavádzania informačných systémov. Táto druhá časť sa preto zaoberá rôznymi otázkami, ktoré treba brať do úvahy pri realizácii IT projektu, t. j. viacerými ponaučeniami, ktoré je možné odvodiť z doterajších skúseností – tentoraz však nie z hľadiska vecnej podstaty zmien prebiehajúcich v súdnictve, ale z hľadiska projektového riadenia. Inými slovami, cieľom druhej časti je poskytnúť niekoľko osvedčených a overených kľúčov k úspešnosti akéhokoľvek projektu informačného systému, ktorého cieľom je zvýšiť kvalitu justície.

67.       Hodnotenia a odporúčania obsiahnuté v tejto časti vychádzajú z rovnakých zdrojov ako prvá časť (najmä údaje z roku 2014 získané pracovnou skupinou na hodnotenie európskych justičných systémov, CEPEJ-GT-EVAL)[52], s osobitným dôrazom na zber údajov a dodatočné rozhovory uskutočnené v súvislosti s kvalitatívnym prieskumom konaným na jar roku 2016. Súhrn týchto hodnotení a odporúčaní sa nachádza v prílohe vo forme otázok, ktoré dopĺňajú kontrolný zoznam z roku 2008, a týkajú sa špecificky riadenia IT projektov v oblasti justície. Skôr však, než podrobne predstavíme tieto hodnotenia a odporúčania, je dôležité načrtnúť širší kontext rozvoja kybernetickej justície vo svetle posudzovaných prípadov.

2.1     Niekoľko predbežných poznámok k rozvoju informačných technológií v súdnictve

68.       Krajiny Rady Európy spravidla uprednostňujú postup krok za krokom, v závislosti od typu súdu alebo súdneho sporu. Nepochybne to súvisí s tým, že v minulosti neexistovali vhodné podmienky na zavádzanie rozsiahlych IT projektov buď pre náklady na ich realizáciu alebo pre ich zložitosť. Pre mnohé krajiny boli infraštruktúrne projekty zo začiatku 90-tych rokov minulého a v prvých rokoch 21. storočia skutočne názornou lekciou toho, ako nepostupovať, a preto sa tieto krajiny rozhodli pre postupný prístup k rozvoju IT, ktorý umožňuje väčšiu flexibilitu v procese vývoja týchto technológií, a pri ktorom sa v danom momente zavádza iba jedna inovácia a nie všetky naraz, ako uvidíme ďalej.

 

69.       Dôležité je vyhodnotiť relatívny vplyv odvetvia informačných technológií a spoločenský dopyt v technologických pretekoch ešte pred zavedením akéhokoľvek IT projektu. Verejné rozhodovacie orgány sa dnes môžu ocitnúť pod značným tlakom požiadavky na modernizáciu súdnictva pomocou informačných technológií, ktoré sa zavádzajú do všetkých oblastí života spoločnosti. Tento trend je prirodzene v súlade s vývojom v oblasti verejných služieb vo všeobecnosti, ako aj so zmenou v spôsobe interakcií medzi občanmi a ich vládami; napriek tomu je ešte stále potrebné klásť si v každej fáze IT projektu otázku, aký záujem má tá či oná strana na tom, aby sa určité riešenie uprednostnilo pred iným, vychádzajúc z predpokladu, že rozhodovacie orgány sú povinné vykonávať funkciu strážcov verejného záujmu a riadiť sa výhradne snahou o podporu spravodlivosti. Vzhľadom na to, že IT spoločnosti pravidelne obchádzajú justičné orgány s ponukami zabalenými pomocou sofistikovaných marketingových nástrojov, takto oslovené rozhodovacie orgány by si mali položiť rad otázok, ako napríklad či existuje dopyt po ponúkanom IT riešení? Spĺňa toto riešenie potrebu, ktorá bola zistená v danej organizácii? Ako pomôže zlepšiť kvalitu súdnictva? Je toto riešenie tým, ktoré spomedzi všetkých možných riešení bez ohľadu na to, či sú založené na IT alebo nie, povedie s najvyššou pravdepodobnosťou k zvýšeniu kvality justície v danej oblasti?

70.       Takisto je dôležité udržať si určitý odstup od každodenných technologických aplikácií a nesnažiť sa ich slepo replikovať v justičnej oblasti. Hoci rozhodovacie orgány by sa v žiadnom prípade nemali vyhýbať inováciám prichádzajúcim z oblasti mimo justície alebo verejných služieb vo všeobecnosti, mali by venovať potrebný čas posúdeniu nákladov, prínosov a rizík pre súdy a získaniu predstavy o povahe a dlhodobej životaschopnosti príslušnej služby a jej možnej pridanej hodnote pre justičný systém. Mali by predovšetkým zvážiť, či navrhované IT riešenie nemôže poškodiť obraz justície, alebo či by ho naopak mohlo vylepšiť.

71.       Informačné technológie by mali byť prostriedkom na zlepšenie fungovania justičného systému.Nemali by byť samoúčelné. Projekty IT (bez ohľadu na ich veľkosť) musia všetky zúčastnené strany (tvorcovia aj budúci používatelia) vnímať ako vybraný nástroj na uskutočnenie určitých reforiem v prospech justičného systému (organizačná štruktúra, súdna mapa, zjednodušené postupy, kratšie časy spracovania, premiestnenie zamestnancov, lepšie pracovné podmienky atď.), a nie ako reakciu na tlak buď zo strany interných oddelení IT (ktorých jediným motívom môže byť zníženie nákladov) alebo zo strany hardvérových alebo softvérových spoločností, ktoré hľadajú nové obchodné príležitosti. V tejto súvislosti Poradný výbor európskych sudcov vo svojom stanovisku k informačným technológiám (IT) uviedol: „Informačné technológie by mali byť nástrojom alebo prostriedkom na zlepšenie výkonu spravodlivosti, uľahčenie prístupu používateľov k súdom a posilnenie záruk ustanovených v článku 6 EDĽP: prístup k spravodlivosti, nestrannosť, nezávislosť sudcu, spravodlivosť a primeraná dĺžka súdneho konania[53].

72.       Akýkoľvek neúspech v tejto oblasti sa musí posudzovať v kontexte toho, aké zdroje boli na projekty vyčlenené, a ako boli projekty navrhnuté. Problémy, s ktorými sa stretávajú niektoré justičné systémy pri používaní IT nástrojov (a ktoré môžu mať v čase všeobecného škrtenia rozpočtov značné finančné dôsledky), nesúvisia iba s odporom voči zmene zo strany sudcov, prokurátorov, súdnych tajomníkov alebo iných právnych odborníkov, ale musia byť vnímané v kontexte spôsobov a prostriedkov, ktoré sa používajú v jednotlivých krajinách. Existuje napríklad riziko, že každý prístup zameraný iba na efektívnosť, alebo príliš „technokratický“ pohľad na modernizáciu prostredníctvom informačných technológií, rýchlo narazí na špecifické prevádzkové potreby a kultúru súdnictva, rovnako ako tomu je v ktorejkoľvek inej odbornej oblasti. Pri navrhovaní projektov v oblasti informačných technológií je preto potrebné prihliadať na množstvo netechnických aspektov, ktoré budú premietnuté do informačného systému a pomôžu zabezpečiť, aby bol systém po jeho spustení relevantný pre potreby praxe.

73.       Zmeny, ktoré prináša zavádzanie informačných technológií, treba podporovať. Už samotné zavádzanie hardvéru a softvéru by sa mohlo vnímať ako modernizačný faktor, ktorý prispieva k zvýšeniu efektívnosti súdov. Poskytnutá spätná väzba je však oveľa menej jednoznačná a naznačuje, že to, čo možno dosiahnuť iba zavedením nových technológií do praxe, má svoje limity: nedostatočne využitý hardvér a/alebo softvér, ľpenie na starých spôsoboch, široký odpor voči novej technológii, pokusy o jej obchádzanie atď. Naopak, lepšie výsledky zavádzania a správneho využívania IT boli dosiahnuté vtedy, keď IT boli súčasťou širšej stratégie na dosiahnutie zmeny poskytujúcej dostatočný priestor na opatrenia, ktoré všetkým dotknutým osobám pomohli presvedčiť sa o ich možných prínosoch. Neoddeliteľnou súčasťou každého IT projektu sa stalo koučovanie administratívnych zamestnancov, pretože sa ukázalo, že jeho prostredníctvom sa dosiahne lepšia miera aplikácie a väčšie rozšírenie používaných nástrojov a ich správne uplatňovanie v súlade s navrhovanými cieľmi. Možno to vysvetliť tak, že vývoj každej IT je súčasťou stratégie globálnej zmeny vyžadujúcej, aby každý, koho sa zmena dotýka, bol presvedčený o individuálnych prínosoch novej metodiky alebo nového pracovného nástroja.

74.       Pred realizáciou každého projektu určitej veľkosti je nevyhnutné urobiť komplexnú previerku existujúcich technológií. V prvom kroku treba presne zistiť, do akej miery si justičný systém osvojil zásady a postupy IT, ktoré sú všeobecne aplikovateľné na súdnictvo, a nie je vhodné spoliehať sa na dojmy a zameriavať sa vždy iba na jednu tému, jednu technológiu alebo profesiu. Lepšie pochopenie existujúcej situácie a 360-stupňový pohľad umožní presnejšie vyhodnotiť existujúce výzvy a sformulovať primeranú stratégiu zavádzania zmien založenú na identifikácii všetkých existujúcich prepojení medzi používateľmi a príjemcami, priamymi aj nepriamymi, a pravdepodobného vplyvu na každého z nich[54].

75.       K otázke bezpečnosti v kontexte informačných systémov treba pristupovať pragmaticky.Ako sme už uviedli[55], používanie IT sa spája aj s obavami z nárastu bezpečnostných rizík, ktoré by mohli ohroziť integritu justičného systému a údajov, s ktorými pracuje. Hoci kybernetické hrozby skutočne predstavujú veľmi reálne nebezpečenstvo pre justičné systémy, rovnako ako pre akúkoľvek inú štátnu alebo súkromnú organizáciu, existujú samozrejme spôsoby, ako im zabrániť (napríklad znížením rizika útoku na systém) a/alebo zmierniť ich dôsledky (napríklad naplánovaním správneho postupu v prípade útoku). S prechodom na digitálne údaje sa spájajú aj trocha menej závažné obavy zo zvýšenia zraniteľnosti systémov voči krádežiam a/alebo pozmeňovaniu či vymazaniu údajov pri neoprávnenom prístupe externých hackerov alebo interných používateľov so zlými úmyslami. Hoci tieto riziká sa nevyskytujú výlučne v digitálnej ére (v každej krajine sa v minulosti vyskytli prípady, keď boli papierové dokumenty ukradnuté, sfalšované, alebo sa stratili), obavy vzbudzuje možnosť útoku veľkého rozsahu.

76.       Oddelenia IT našťastie poznajú spôsoby, ako čeliť všetkým týmto rizikám. Je však potrebné, aby justičné systémy poskytli pragmatické odpovede na otázku, nakoľko bezpečné musia byť ich informačné systémy. Po prvé, už len vďaka nástrojom na detekciu a výstrahu navrhnutým tak, aby chránili všetky údaje a miesta vstupu do siete, sú digitálne systémy v mnohých prípadoch bezpečnejšie ako tradičné papierové systémy, kde môže bežne dochádzať k stratám, krádežiam a/alebo zničeniu údajov. Po druhé, treba nájsť strednú cestu medzi príliš slabým zabezpečením ohrozujúcim digitálny systém a príliš prísnym zabezpečením potláčajúcim akúkoľvek iniciatívu, a jednoznačne ju začleniť do stratégie zameranej na zvládanie rizík namiesto jednoduchého vyhýbania sa rizikám[56].

77.       Užitočným prvkom každého projektu IT je porovnávanie. Mohlo by sa začať porovnávaním vo vnútri organizácie, aby sa zabezpečila technická kompatibilita s inými informačnými systémami, ktoré sa už používajú alebo by sa mohli používať na súdoch justičného systému[57], ale aj v širšom prostredí – v iných orgánoch štátnej správy alebo v iných odborných oblastiach. Ďalej treba pamätať na možnosť výmeny justičných informácií na účely medzištátnej spolupráce v trestných a civilných veciach. Na jej ďalší rozvoj je potrebná aspoň minimálna úroveň interoperability prostredníctvom platforiem umožňujúcich vzájomnú komunikáciu medzi informačnými systémami (pozri už uvádzanú iniciatívu Európskej únie E-Codex). Porovnávanie justičného systému s inými môže byť užitočné aj pre vývoj vnútroštátneho IT nástroja, aby sa tak mohli využiť skúsenosti a osvedčené postupy inej krajiny z európskeho priestoru. Platí to najmä v dobe rastúcej popularity riešení otvoreného zdroja, ktoré výrazne rozširujú príležitosti na takéto výmeny v právnej oblasti a na vytvorenie komunity tvorcov IT pre justičnú sféru v jednotlivých krajinách.

78.       Porovnateľnosť skúseností jednej krajiny so skúsenosťami iných krajín má samozrejme svoje limity. Treba rozlišovať najmä medzi krajinami so silne centralistickou kultúrou a federálnymi krajinami alebo krajinami pozostávajúcich z viacerých celkov. Medzi krajinami existujú rozdiely aj v počte a type orgánov, ktoré sú zapojené do riadenia zdrojov v justícii, a dokonca aj v spôsobe organizácie a riadenia oddelení, ktoré majú v týchto orgánoch zodpovednosť za inovácie a IT. Inštitucionálne rozdiely medzi krajinami môžu mať priamy vplyv na realizáciu IT projektov a na riadenie zmien, čo však neznamená, že tvorcovia systémov sa nemôžu učiť od iných krajín a osvojiť si osvedčené postupy, pochopiteľne ak ich pred použitím v konkrétnom justičnom systéme prispôsobia novému kontextu.

2.2     Začať vytýčením jasných cieľov bez viazanosti technickými úvahami

79.       Každá stratégia zvyšovania kvality justície prostredníctvom IT musí byť vyjadriteľná prostredníctvom jasných, merateľných a overiteľných cieľov, pričom technológia sa vníma skôr ako prostriedok než ako účel. V rámci modernizácie justičného systému sa hľadajú spôsoby implementácie tejto stratégie pomocou špecifického nástroja, ktorý treba vnímať ako jednu z viacerých možností.

80.       Často sa hovorí, že zmeny v oblasti kybernetickej justície by mali iniciovať súdy a nie technológie. Znamená to, že organizácie musia byť schopné stanoviť si ciele modernizácie bez viazanosti akýmikoľvek úvahami súvisiacimi so samotnou informačnou technológiou. Toto je základná podmienka úspešnosti každého projektu, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že projekt nebude slúžiť záujmom ľudí používajúcich súdy alebo pracujúcich na súdoch, a že prinajmenšom oslabí dôveru v justíciu ako inštitúciu. Ako uviedol spravodajca v rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o „prístupe k spravodlivosti a k internetu“, o ktorom sa hovorilo v predchádzajúcom texte, „tvorcovia technológií by sa mali snažiť lepšie porozumieť systému súdnictva a spolupracovať so sudcami a administratívnymi pracovníkmi súdov, aby zabezpečili, že architektúra IKT vyhovuje potrebám tak súdov ako aj verejnosti“[58]. Je nepochybné, že významnú úlohu pri zabezpečení tohto dialógu môžu zohrávať vedúci činitelia v oblasti justície.

81.       Ciele, ktoré by sa mali prostredníctvom zmeny dosiahnuť, musia byť prepojené na presadzovanie hodnôt justície[59], ktoré sú všeobecne uznávané a zakotvené v právnych predpisoch v európskom priestore, aby navrhnuté technické riešenia v každej etape projektu a v každom jednotlivom prvku zavádzaného informačného systému slúžili cieľom justičného systému a úlohe zvyšovať jeho kvalitu. Takéto vopred urobené vyhlásenie o princípoch by malo slúžiť ako vízia pre rozhodovacie orgány, manažérov aj príjemcov projektu pri hodnotení a podnecovaní zmeny. Ako konštatoval Poradný výbor európskych sudcov v záveroch k jeho už spomenutému Stanovisku č. 14 (2011): „Informačné technológie sa musia prispôsobiť potrebám sudcov a ostatných používateľov a nikdy by nemali zasahovať do záruk a procesných práv, ako je právo na spravodlivé súdne konanie pred sudcom“[60]. Justičný systém, ktorý pri navrhovaní a komunikovaní svojho projektu seriózne vníma ako červenú čiaru podporu výkonu spravodlivosti, má väčšie šance zmobilizovať ľudí k spoločnému podnecovaniu zmeny.

82.       Pred zavedením informačného systému je potrebné urobiť audit pracovných postupov a procesov v súdnictve[61]. Kybernetická justícia je príležitosťou na prehodnotenie doterajších metód organizácie a procesných pravidiel v súlade so základnými zásadami procesného práva a justičnej organizácie. Informačné systémy v justícii skutočne narúšajú rovnováhu medzi procedúrou na jednej strane, t. j. kompletnou škálou právnych predpisov aplikovateľných na dané právne konanie a právami jednotlivých aktérov zapojených do konania, a procesmi na druhej strane, t. j. výberom spôsobu, akým sú procesné pravidlá premietnuté do konkrétnej formy organizácie práce založenej na rade úloh. Procedúra predstavuje rámec a východisko pre pracovné procesy v rámci súdu a procedúru samotnú vymedzujú postupy používané na súde (odkedy sa písomné dokumenty stali ľahko prenosné a začali sa považovať za spoľahlivé, tradičné pravidlá vykonávania dôkazov boli prispôsobené na výmenu písomných dokumentov, až kým nedošlo k prechodu na elektronické formáty, ktorý priniesol zásadnú zmenu). Existuje teda veľmi úzka súvislosť medzi vymedzením procedurálnych noriem a vymedzením pracovných procesov. A práve z dôvodu digitalizácie úloh po nástupe informačných technológií v súdnom konaní je potrebné urobiť audit týchto úloh: buď preto, že niektoré v minulosti platné procesné pravidlá už nie sú relevantné (napríklad povinnosť uchovávať papierové kópie dokumentov ako dôkazný materiál, alebo systém výpočtu časových lehôt, ktorý už nezodpovedá novej časovej dimenzii elektronického prenosu dokumentov), alebo preto, že sú potrebné nové procesné pravidlá, ktoré zabezpečia, že digitalizácia úloh bude v súlade so základnými právnymi princípmi (prístup k dokumentom, ktorý rešpektuje práva všetkých zúčastnených strán, najmä zásadu rovnosti zbraní, alebo časové okná pre komunikáciu rešpektujúce zásadu kontradiktórnosti). Takýto audit by mal byť príležitosťou na aktualizáciu a prípadné zjednodušenie pravidiel, ktorými sa riadi sudcovská činnosť, podľa možnosti prostredníctvom prijatia nových procesných pravidiel. V každom prípade treba dbať na to, aby informačná technológia svojimi procesmi nezasahovala do základných procesných zásad ustanovených vnútroštátnym aj európskym právom a nevniesla riziko právnej neistoty.

83.       Hoci je dôležité využiť zavádzanie nového informačného systému na uskutočnenie paralelných reforiem v spôsobe organizácie súdnictva, treba postupovať pragmaticky. Teoretická reštrukturalizácia, ktorá je oznámená písomnou správou alebo obežníkom, môže byť úspešná iba vtedy, ak ju podporí snaha o prepracovanie existujúcich postupov, protokolov a rituálov tak, aby boli v súlade s novou technológiou a z nej vyplývajúcimi novými postupmi alebo mechanizmami. Ak si nové postupy vyžadujú prijatie nových právnych predpisov, tieto predpisy sa nesmú prijímať príliš skoro ale ani príliš neskoro v časovom harmonograme navrhovania a zavádzania príslušnej technológie. Nesmú sa prijať príliš skoro, aby sa nestalo, že nové pravidlá nebudú zodpovedať technológii v jej finálnej podobe, alebo že používatelia budú musieť čakať na možnosť uplatniť rôzne práva a právomoci, ktoré sú síce uznané na papieri, ale ešte nie sú prakticky dostupné. Ale ani príliš neskoro, aby to nespôsobilo odklad reálneho zavedenia novej technológie.

84.       V súvislosti s financovaním inovácie treba hneď vo fáze navrhovania projektu urobiť výpočet návratnosti investícií. Výpočet návratnosti investícií je súčasťou procesu určenia jasných cieľov, časových rámcov a rozpočtových prostriedkov a predstavuje dodatočnú povinnosť tvorcu projektu voči daňovým poplatníkom a používateľom. Pokiaľ je výpočet návratnosti investícií založený na transparentných a spoľahlivých údajoch, môže uľahčiť získanie súhlasu finančného orgánu s vyčlenením zdrojov na projekt. V priebehu projektu pomôže tento výpočet upozorniť na prípadné nezrovnalosti medzi plánovanými a skutočnými nákladmi a odôvodniť sprísnenie kontrol. Aj v ďalšom období výpočet návratnosti investícií umožní zistiť objektívnu mieru úspešnosti alebo neúspešnosti riadenia projektu. Výpočet návratnosti investícií do technológie v dodanej podobe, po jeho prípadnej revízii pri ukončení projektu zohľadňujúcou výsledky a najmä celkové náklady projektu, je príležitosťou na zodpovedné pokračovanie vo vzťahoch so všetkými stranami zainteresovanými na zavádzaní zmeny takým spôsobom, že s nimi budú zdieľať dlhodobé ciele merateľné v mesiacoch a rokoch po dokončení projektu, keď už vďaka častému alebo intenzívnemu používaniu technológie projekt začne zarábať sám na seba.

85.       Pri výpočte návratnosti investícií je potrebné vziať do úvahy všetky náklady spojené s danou operáciou ako aj všetky zmeny týchto nákladov. Nejde pritom iba o investičné výdavky (CAPEX) na návrh a implementáciu novej technológie (vrátane všetkých operácií riadenia zmien), ale aj prevádzkové náklady (OPEX), t. j. náklady spojené s prevádzkou, údržbou a aktualizáciou informačného systému počas jeho životnosti (odstraňovanie chýb, podpora používateľov, riešenie akýchkoľvek zmien a technické a/alebo právne zlepšenia). Všetky tieto výdavkové položky sa musia porovnať s úsporami dosiahnutými v rámci organizácie vďaka používaniu informačného systému ako súčasti dlhodobej vízie súdnictva[62].

2.3      Zohľadniť základné kritériá prispievajúce k bezproblémovému zavádzaniu informačných technológií

86.       Dôkladné a komplexné preskúmanie IT prostredia justičného systému je nevyhnutnou požiadavkou pri zavádzaní každej novej technológie. Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu urýchliť úspech alebo zlyhanie IT projektu:

87.       Povaha a vek existujúcich technických platforiem. Každá európska krajina, ktorá sa dnes púšťa do IT projektu, musí riešiť otázku pôvodnej infraštruktúry. Bez ohľadu na to, či sa rozhodne túto infraštruktúru zachovať alebo nahradiť, jej rozhodnutie určí na jednej strane kvalitu softvérového riešenia prijatého pre nový nástroj v prípade, že sa rozhodne zachovať existujúcu infraštruktúru, alebo dodatočné náklady na navrhnutie a zavedenie tohto nástroja v prípade, že sa rozhodne pôvodnú infraštruktúru nahradiť. Možnosti sú samozrejme rôzne a závisia od odpovedí na nasledujúce otázky: je cieľom migrácia na novú platformu? Ak áno, má to byť úplná migrácia zahŕňajúca všetky aplikácie používané v rezorte? Alebo čiastočná migrácia zahŕňajúca iba navrhované riešenie? Sú tieto platformy špecifické pre justičný systém, alebo ide o spoločné platformy s ďalšími verejnými službami, prípadne platformy s otvoreným zdrojovým kódom, na ktoré majú rozhodovacie orgány justície úplný alebo iba čiastočný vplyv? Alebo to majú byť naopak vlastné platformy sprístupnené poskytovateľmi služieb zo súkromného sektora, na ktoré má príjemca len malý alebo nemá žiadny vplyv?

88.       Náklady na prechod z jedného systému na druhý a náklady na aktualizácie. Urobilo sa porovnanie nákladov na zachovanie existujúcej platformy s nákladmi na jej nahradenie s prihliadnutím na špecifické dôsledky jednotlivých možností v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte? Zmerali sme správne náklady na obnovu dát a sme skutočne schopní dodržať krátke lehoty bez toho, aby sme príliš zaťažili budúcich používateľov? Tieto otázky, ktoré si treba položiť vo fáze návrhu politiky rozvoja nových IT, majú zásadný význam. Napríklad celkové náklady na technickú inováciu, intervenciu tretej strany na účely obnovy údajov a kontrolu ich kvality a náklady na zaškolenie pracovníkov zapojených do budovania a udržiavania novej platformy treba porovnať s celkovými nákladmi spojenými s technickými a prevádzkovými obmedzeniami a morálnym opotrebením v prípade rozhodnutia prevádzkovať novú technológiu na starých platformách. Odpoveď nie je v žiadnom prípade jednoznačná a bude do značnej miery závisieť od kontextu a rozsahu projektu.