Štrasburg, 11. decembra                                           

CEPEJ(2008)11

KOMISIA RADY EURÓPY PRE HODNOTENIE EFEKTÍVNOSTI JUSTÍCIE

(CEPEJ)

USMERNENIA

KOMISIE CEPEJ O JUSTIČNÝCH ŠTATISTIKÁCH

(GOJUST)

prijaté komisiou CEPEJ na jej 12. plenárnom zasadnutí

(Štrasburg, 10.-11. decembra 2008)

PREDSLOV

Podľa článku 2 stanov[1] má komisia CEPEJ „skúmať výsledky dosiahnuté v jednotlivých systémoch (...) pomocou (...) spoločných štatistických kritérií a prostriedkov hodnotenia“. V článku 3 sa uvádza, že na plnenie svojich úloh komisia CEPEJ „(...) vymedzí opatrenia a prostriedky hodnotenia“ a „vypracuje (...) prieskumy zamerané na osvedčené postupy, usmernenia, akčné plány, stanoviská a všeobecné pripomienky“.

Akčný plán prijatý hlavami štátov a vlád na ich 3. samite (Varšava, máj 2005) zahŕňal rozhodnutie „posilniť hodnotiace (…) funkcie [CEPEJ]“.

Správa komisie CEPEJ, „European judicial systems – Edition 2008“ (Európske justičné systémy – Vydanie 2008) (uverejnená v októbri 2008) sa stretla s dobrým ohlasom verejných rozhodovacích orgánov aj justičnej komunity v Európe.

Komisia CEPEJ považovala za užitočné vypracovať usmernenia pre orgány, ktoré zhromažďujú a spracúvajú štatistiky v oblasti justície. Usmernenia vychádzajú zo skúseností získaných v rámci pilotného hodnotenia systémov justície (2002-2004) a v prvých dvoch cykloch pravidelného hodnotenia (2004-2006 a 2006-2008). Zohľadňujú sa v nich najmä pripomienky a návrhy národných korešpondentov a pripomienky komisie CEPEJ.

Tieto usmernenia treba chápať a používať ako súčasť súboru nástrojov, ktoré komisia CEPEJ vypracovala na posilnenie efektívnosti a kvality justície, najmä Time Management Checklist [Kontrolný zoznam manažmentu času][2], Checklist for promoting the quality of justice and the courts [Kontrolný zoznam na zvyšovanie kvality justície a súdov][3] a SATURN Guidelines on judicial time management [Usmernenia Centra SATURN o manažmente času sudcov][4], ako aj proces vzájomného preskúmavania a justičných štatistík prebiehajúci od roku 2008.

Cieľom usmernení je:

§  podporiť kvalitu, transparentnosť, zodpovednosť a dostupnosť justičných štatistík, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú v členských štátoch ako nástroj verejnej politiky;

§  uľahčiť porovnávanie údajov o európskych krajinách zabezpečením primeranej kompatibility kľúčových justičných ukazovateľov bez ohľadu na zásadné rozdiely medzi krajinami (v organizácii justície, hospodárskej situácii, demografii atď.), s cieľom pochopiť fungovanie justičných systémov, stanoviť spoločné ukazovatele na meranie činnosti a hodnotenie fungovania justičného systému, rozpoznať hlavné tendencie, identifikovať ťažkosti a poskytnúť usmernenie pre tvorbu verejnej politiky v justícii s cieľom zvýšiť jej efektívnosť a kvalitu v prospech európskych občanov;

§  prispieť k zabezpečeniu transparentnosti a spoľahlivosti procesu vykonávanému komisiou CEPEJ v oblasti hodnotenia európskych justičných systémov a zdokonaliť tento proces.

USMERNENIA

I.    Všeobecné zásady

1.    Hlavným cieľom justičných štatistík je uľahčiť efektívne fungovanie justičného systému a prispieť k vytýčeniu smeru verejnej politiky v tejto oblasti. Justičné štatistiky by tvorcom politiky a odborníkom z justičnej praxe mali umožniť získať relevantné informácie o výkonnosti súdnictva a kvalite justičného systému, najmä o pracovnej zaťaženosti súdov a sudcov, o čase potrebnom na zvládnutie tejto pracovnej záťaže, o kvalite výstupov súdov a o ľudských aj finančných zdrojoch, ktoré by mali byť pridelené justičnému systému, aby dokázal zvládnuť nápad došlých vecí.

2.    Všetky údaje týkajúce sa výkonnosti a kvality justičného systému by sa mali zhromažďovať a prezentovať prostredníctvom kompatibilnej a konzistentnej metodológie uplatniteľnej na všetky zložky justičného systému a tak umožniť vyhodnotenie efektívnosti pridelených prostriedkov.

3.    Každý členský štát by mal mať vytvorený osobitný štatistický inštitucionálny mechanizmus na zhromažďovanie, koordináciu, agregovanie a spracúvanie informácií od jednotlivých poskytovateľov štatistických údajov potrebných na hodnotenie fungovania a merania činnosti súdov, prokuratúry, administratívnych služieb v rámci justičného systému, a informácií od všetkých ostatných orgánov, ktorých činnosť súvisí s justíciou.

 

Postupy a mechanizmy

4.    So zainteresovanými stranami by sa mali dohodnúť postupy a časové rámce na vytvorenie systému pravidelného zberu a šírenia štatistických informácií. Je potrebné vopred jasne stanoviť úlohy a mechanizmus (mechanizmy) riešenia všeobecných otázok, udržiavania správy systému a riešenia konfliktov súvisiacich s jeho fungovaním ako aj s dôveryhodnosťou a interpretáciou zhromaždených údajov.

5.    Štatistické údaje získané v minulosti by sa mali podľa možnosti použiť aj v budúcich systémoch na účely vypracovania časových radov.

6.    Tam, kde pri rozdeľovaní zdrojov medzi justičné orgány príslušný orgán používa referenčné hodnoty založené na štatistických údajoch, mal by sa vytvoriť mechanizmus na kontrolu riadneho uplatňovania pravidiel zberu, spracúvania a analýzy údajov s cieľom zabezpečiť spravodlivý a transparentný systém.

7.    Žiadosti o poskytnutie štatistických údajov by nemali neúmerne zaťažovať pracovníkov súdu, ale mali by zodpovedať potrebám plynulého riadenia systému justície ako celku.

8.    Širšie používanie informačných technológií v štatistickom systéme by malo umožniť skrátenie životného cyklu poskytovania a spracúvania justičných údajov.

Transparentnosť a spoľahlivosť údajov

9.    Spoľahlivosť údajov zaručuje profesionalita a etika osôb poverených spracovaním údajov a ich nezávislosť voči iným politickým alebo správnym orgánom alebo subjektom, ako aj voči súkromným subjektom. Štáty by mali zabezpečiť, aby tieto osoby mali potrebnú kvalifikáciu, a zaručiť im potrebnú nezávislosť, aby mohli vykonávať zodpovednú odbornú prácu vysokej kvality.

10.  Všetky údaje by sa mali zhromažďovať a analyzovať transparentným spôsobom. Hlavné výsledky by sa mali poskytovať nielen všetkým stranám priamo zainteresovaným na výkone spravodlivosti, ale aj všetkým osobám zapojeným do fungovania justičného systému. Na zlepšenie tohto mechanizmu by sa mohli vziať do úvahy aj názory vedeckej obce.

11.  Údaje ani ich analýza by sa nemali personalizovať. Mali by byť prezentované takým spôsobom, aby boli ľahko zrozumiteľné a tak prispeli k transparentnosti a akceptovaniu celého systému všetkými relevantnými osobami, a aby bola zaručená objektívnosť prezentovaných informácií. Ak je to možné, treba sa vyhýbať používaniu zložitých vzorcov.

12.  Mala by sa zabezpečiť verejná dostupnosť údajov zhromažďovaných na národnej úrovni, najmä ich uverejnením na internete.

13.  Orgány zodpovedné za zhromažďovanie a spracúvanie justičných štatistík v členských štátoch by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie dialógu s organizáciami zastupujúcimi právnické a justičné profesie, s výskumnými pracovníkmi a podľa potreby aj s inými organizáciami majúcimi záujem o túto oblasť, s cieľom zaručiť široký konsenzus o zhromažďovaných a poskytovaných informáciách.

Hodnotenie európskych justičných systémov

14.  Organizácia zberu údajov by mala podľa možnosti prihliadať na Hodnotiacu schému komisie CEPEJ, aby sa opakovane zisťovali odpovede na otázky kladené v rámci procesu hodnotenia európskych justičných systémov. Pozornosť by sa mala venovať aj usmerneniu obsiahnutému vo Vysvetľujúcej poznámke s cieľom zaručiť jednotnosť relevantných konceptov a použitých metód merania.

15.  Každý členský štát by mal predovšetkým prijať potrebné opatrenia na to, aby do súboru kľúčových údajov o justícii v Európe mohol každoročne vložiť údaje v súlade s definíciou komisie CEPEJ (pozri prílohu II).

II.   Konkrétne zásady

Rozpočet justície

16.  Aby bolo možné vyhodnotiť úsilie štátu o rozvoj justičného systému, zber a spracovanie štatistických údajov by mali byť organizované spôsobom umožňujúcim oddeliť rozpočty na:

§  mzdy a platy

§  právnu pomoc

§  informatiku (zariadenia, investície, údržba),

§  výdavky súdneho konania,

§  investície do nových budov,

§  údržba, prevádzka a náklady na budovy,

§  odborná príprava a vzdelávanie sudcov a prokurátorov.

17.  Údaje týkajúce sa justície by sa mali podľa možnosti zhromažďovať a spracúvať spôsobom umožňujúcim odlíšiť rozpočet pre súdy od rozpočtu na činnosť prokuratúry. Ak organizácia justičného systému takéto rozlíšenie neumožňuje, váha štatistických výsledkov sa môže určiť na základe údajov o počte sudcov a o počte prokurátorov, alebo by sa mal vytvoriť systém umožňujúci urobiť odhad rozpočtu pre prokuratúru.

18.  Štatistické informácie by sa mali poskytovať v členení na schválený rozpočet a plnenie rozpočtu.

Ľudské zdroje

19.  Počet zamestnancov v justícii (sudcovia, prokurátori, súdni úradníci atď.) by mal byť podľa možnosti vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného úväzku.

 

Činnosť súdov, procesné lehoty a hodnotenie

20.  Štatistický systém by mal na základe prepracovanej typológie prípadov umožniť vyhodnotenie celkovej dĺžky konania v celoštátnom meradle aj na úrovni súdov.

21.  Veľké percento prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva sa týka nedodržania „primeranej lehoty“ prejednania veci podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Keďže bez podrobných poznatkov o situácii je ťažké navrhnúť účinné riešenia pre optimálne a predvídateľné časové rámce, osobitnú pozornosť treba venovať zberu informácií o dĺžke konania.

22.  Členské štáty by mali byť predovšetkým schopné poskytnúť informácie o dĺžke konania aspoň v týchto štyroch prípadoch: sporné rozvody, prepustenie zo zamestnania, lúpeže, úmyselná vražda (vymedzené v prílohe I).

23.  Aby sa uľahčila aplikácia spoločných riešení na úrovni Rady Európy, na úrovni členského štátu by sa mala prijať štandardná metodika na výpočet časového rámca pre riadenie prípadov na súdoch. Členské štáty by mali byť schopné vypočítať aspoň tri nasledujúce koeficienty: mieru vyriešenia prípadov, dispozičný čas a mieru efektívnosti, ako ich vymedzuje príloha I[5].

Monitorovanie porušení článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach

24.  Podrobné aktuálne štatistiky členských štátov o národných prípadoch pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv zaručených v článku 6, sú kľúčovým nástrojom na hodnotenie a vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na účely nápravy situácií porušujúcich dohovor. Príslušné orgány členských štátov boli preto vyzvané, aby vypracúvali štatistiky národných prípadov týkajúcich sa článku 6 EDĽP v tabuľkovej forme, aby sa tak zabezpečil riadny výkon rozsudkov ESĽP a predišlo sa ďalším porušeniam.

25.  V tabuľkách by sa mal zaznamenávať najmä ročný počet prípadov, ktoré:

§  ESDĽ notifikuje

§  ESDĽ vyhlási za neprijateľné

§  boli ukončené zmierom

§  boli ukončené zistením porušenia

§  boli ukončené bez zistenia porušenia

a ktoré zahŕňajú minimálne:

§  porušenie požiadavky primeranej lehoty

§  nevykonanie rozhodnutia ESDĽ.

26.  Ak je to možné, tabuľky by mohli zahŕňať aj ďalšie práva podľa článku 6 EDĽP.

Príloha I

JEDNOTNÉ EURÓPSKE USMERNENIA

 NA MONITOROVANIE ČASOVÝCH RÁMCOV V JUSTÍCII

(EUGMONT)

Príloha II

PRÍKLADY OSNOVY

Pozri preklad prílohy I a prílohy II k dokumentu CEPEJ(2014)16: Revidované Usmernenia Centra SATURN o manažmente času sudcov (2. revízia)

Príloha III

Kľúčové údaje o justícii v Európe

Demografické a ekonomické údaje

1.         Obyvatelia, HDP a priemerná hrubá ročná mzda

Počet obyvateľov
HDP na jedného obyvateľa (hrubý domáci produkt) v eurách
Priemerná hrubá ročná mzda v eurách

2.         Celkový ročný rozpočet pridelený na všetky súdy (v eurách)      

3.         Zahŕňajú rozpočtové prostriedky na súdy ďalej uvedené položky?

         Špecifikujte (ak je to možné) sumu prislúchajúcu ku každej položke

	Áno	Suma (v eurách)
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na mzdy
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na informatizáciu
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na právne náklady
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na súdne budovy
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na odbornú prípravu a vzdelávanie
Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na právnu pomoc
Iné (uveďte):

4.         Ročné prostriedky štátneho rozpočtu na prokuratúru           

5.         Sú prostriedky štátneho rozpočtu pridelené na prokuratúru zahrnuté do rozpočtu pre súdy?

        Áno

                    Nie

Právna pomoc (prístup k spravodlivosti)

6.         Ročný počet prípadov poskytnutia právnej pomoci (verejnými orgánmi) a ročné prostriedky štátneho rozpočtu na právnu pomoc (vyplňte tabuľku)

	Počet	Suma
Trestné prípady
Iné ako trestné prípady
Celkový počet prípadov právnej pomoci

Organizácia systému súdov a prokuratúry

7.         Sudcovia, ostatní zamestnanci súdov a Rechtspfleger (vyplňte tabuľku)

	Celkový počet
Profesionálni sudcovia (ekvivalent plného pracovného úväzku a stále pracovné miesta)
Profesionálni sudcovia príležitostne pojednávajúci na súde a odmeňovaní na tomto základe
Neprofesionálni sudcovia (vrátane laických sudcov), ktorí nedostávajú plat, ale môžu sa im preplácať náklady
Ostatní zamestnanci súdov (ekvivalent plného pracovného úväzku a stále pracovné miesta)
Rechtspfleger (ak je to vhodné)

8.         Prokurátori a ostatní zamestnanci prokuratúry (vyplňte tabuľku)

	Celkový počet
Celkový počet prokurátorov (ekvivalent plného pracovného úväzku a trvalé pracovné miesta)
Celkový počet zamestnancov (okrem prokurátorov) pracujúcich na prokuratúre (ekvivalent plného pracovného úväzku a trvalé pracovné miesta)

9.         Úroveň počítačového vybavenia súdov

Funkcie	Vybavenie	100 % súdov	+ 50 % súdov	- 50 % súdov	- 10 % súdov
Priama pomoc sudcovi/súdnemu úradníkovi	Spracovanie textu
	Elektronická databáza judikatúry
	Elektronické súbory
	E-mail
	Pripojenie k internetu
Správa a riadenie	Systém evidencie prípadov
	Informačný systém súdneho manažmentu
	Finančný informačný systém
Komunikácia medzi súdom a stranami konania	Elektronické formuláre
	Špeciálna internetová stránka
	Iné zariadenia na elektronickú komunikáciu

Výkonnosť a pracovná zaťaženosť súdov a prokuratúry

10.      Počet prípadov týkajúcich sa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach

Práva (týkajúce sa dĺžky konania a nevykonania) za referenčný rok

	Sťažnosti vyhlásené ESĽP za neprijateľné	Ukončenie sporu zmierom	Rozsudky ustanovujúce porušenie	Rozsudky ustanovujúce neporušenie
Civilné konanie – článok 6 ods. 1 (dĺžka trvania)
Civilné konanie – článok 6 ods. 1 (nevykonanie)
Trestné konanie - článok 6 ods. 1 (dĺžka trvania)

11.      Celkový počet civilných prípadov na súdoch (sporové aj nesporové):           

12.      Sporové civilné prípady a správne prípady na súdoch (vyplňte tabuľku)

           

13.          Počet podnetov podaných na prokuratúru a ich riešenie (vyplňte tabuľku)

14.      Trestné prípady na súdoch(vyplňte tabuľku)

Výkon súdnych rozhodnutí

15.          Pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa vymáhania pohľadávok, uveďte odhad priemerného časového rámca potrebného na oznámenie rozhodnutia stranám bývajúcim v mieste sídla súdu:

 1 až 5 dní

 6 až 10 dní

 11 až 30 dní

 dlhšie