Štrasburg, 29. augusta 2008

CEPEJ(2008)2

KOMISIA RADY EURÓPY PRE HODNOTENIE EFEKTÍVNOSTI JUSTÍCIE (CEPEJ)

Kontrolný zoznam na podporu kvality súdnictva a súdov

prijatý komisiou CEPEJ na jej 11. plenárnom zasadnutí

(Štrasburg, 2.-3. júla 2008)

Tento systém je určený pre tvorcov politiky a odborníkov z justičnej praxe zodpovedných za výkon spravodlivosti, a jeho cieľom je zlepšiť právne predpisy, politiku a postupy a tým zvýšiť kvalitu systémov justície na národnej úrovni, úrovni súdov a na úrovni jednotlivých sudcov.

Ide o „dotazník zameraný dovnútra“ – nástroj na interné použitie zainteresovaných strán..

Predslov

Je pomerne ľahké hovoriť o kvalitách alebo nedostatkoch justície. Svoj názor na túto tému má široká aj odborná verejnosť. Odvodzuje ho buď z osobných skúseností, alebo ním reaguje na nedostatky justičného systému. Medzi často uvádzané slabiny patrí pomalosť, vysoké náklady, geografická vzdialenosť alebo komplikovanosť. Niekedy sa uznáva, že systém je nezávislý a efektívny. Oveľa ťažšie je však vymedziť koncept kvality justície a pokúšajú sa o to len nemnohí. Pravdepodobne to súvisí s tým, že koncept kvality súdnictva justície zahŕňa široký okruh faktorov z rôznych oblastí, ktoré nie je možné merať pomocou rovnakých nástrojov.

Komisia CEPEJ nemá kompetenciu na vypracovanie teórie kvality justície ani na definíciu tejto kvality. Má však snahu posilniť kvalitu justičných systémov a poskytnúť tvorcom politík a odborníkom z justičnej praxe konkrétne nástroje na zvýšenie kvality ich vlastného systému, zohľadňujúc jeho špecifiká.

Komisia CEPEJ považuje za svoju povinnosť zohľadniť špecifickú povahu justície, ktorú nemožno zredukovať iba na obyčajné poskytovanie služieb: ako špecifická a jedinečná verejná služba, justícia vytvára sociálne väzby.

Z tohto dôvodu sa komisia CEPEJ rozhodla praktickým spôsobom upriamiť pozornosť na široký okruh faktorov, ktoré prispievajú ku kvalite justície, s ohľadom na rôznych používateľov justičných systémov – strany konania, svedkov, poškodených, odborníkov z justičnej praxe a občanov, ktorých očakávania vo vzťahu ku kvalite nemusia byť vždy rovnaké.

Tento kontrolný zoznam vypracovala pracovná skupina komisie CEPEJ pre kvalitu justície (CEPEJ-GT-QUAL)1 a komisia CEPEJ ho schválila na svojom 11. plenárnom zasadnutí v dňoch 2. a 3. júla 2008.

***

Tento dokument možno považovať za „introspekčný nástroj“ umožňujúci tvorcom politiky, správam súdov, predsedom súdov, sudcom a ostatným odborníkom z justičnej praxe bližšie sa na príslušnej úrovni pozrieť na svoje povinnosti s cieľom zlepšiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú justičné systémy.

Hlavným cieľom tohto nástroja je pomôcť právnym systémom zhromaždiť potrebné informácie a analyzovať relevantné aspekty týkajúce sa kvality.

„Jedinečnosť“ tohto dokumentu v porovnaní s inými všeobecnými modelmi kvality (napr. s modelom „Európskej nadácie pre riadenie kvality [EFQM]“), alebo s modelmi prijatými na národnej úrovni (napr. s „modelom kvality“ fínskeho odvolacieho súdu v Rovaniemi alebo modelom „RechtspraaQ“ v Holandsku) spočíva v tom, že je zameraný na kvalitu justície na troch úrovniach: na celoštátnej úrovni, na úrovni súdov a na úrovni jednotlivých sudcov. Pre každú z týchto troch úrovní je možné sformulovať zoznam otázok. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a možno ho rozšíriť o ďalšie otázky. Hlavnou myšlienkou tohto dokumentu je pomôcť tvorcom politiky a odborníkom z justičnej praxe v ich úsilí o zvýšenie kvality súdov alebo justície ako celku.

Čitateľa treba upozorniť na to, že modely uvedené v tomto dokumente nepredstavujú jediné alebo najkvalitnejšie existujúce modely. Existujú aj alternatívne modely. Primárnym cieľom modelov je vybudovať u čitateľa povedomie o najdôležitejších témach pri začatí diskusie o kvalite justície alebo pri zisťovaní úrovne kvality na súdoch.

***

ÚVOD

Kvalita justície a súdov

Model kvality, ktorý sa navrhuje v tomto kontrolnom zozname, bol vyvinutý pre päť okruhov merania. Štyri okruhy sa týkajú strany ponuky (infraštruktúra súdov, ministerstvo spravodlivosti, súdna rada) a jeden sa týka strany dopytu (používateľ súdov).

Strana ponuky

Ústredné miesto v modeli dostala téma „stratégia a politika“. Táto téma sa vzťahuje na všetky aktivity, ktoré sa na národnej a regionálnej úrovni a na úrovni súdov vykonávajú v súvislosti s vypracúvaním misie, strednodobých a dlhodobých programov, všeobecným smerovaním budúceho vývoja systémov súdnictva ako celku a jednotlivých súdov, a s politickými rozhodnutiami prijatými napr. s cieľom posilniť spoluprácu s inými aktérmi v oblasti justície (napríklad s prokuratúrou a právnymi špecialistami zo súkromnej praxe). Zahŕňa aj navrhovanie alebo modifikáciu právnych predpisov na ochranu nezávislého postavenia a právomocí súdov.

Keďže riadne fungovanie justície veľmi úzko súvisí s kvalitou sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov, druhú dôležitú oblasť modelu kvality tvoria ľudské zdroje a postavenie justície. Tvorcovia politík aj správa súdov musia venovať dostatočnú pozornosť politike rozvoja ľudských zdrojov (nábor, odborná príprava a vzdelávanie a kariérny rast sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov). Keďže súdy patria medzi organizácie, v ktorých zohrávajú dôležitú úlohu informácie, musí byť sformulovaná politika na podporu zdieľania poznatkov medzi sudcami, prokurátormi a ostatnými zamestnancami.

Dôležitou hodnotou justičných systémov sú ľudské zdroje. Tieto však nie sú jediným faktorom určujúcim kvalitu. Na riadne fungovanie súdov sú potrebné dostatočné finančné zdroje a primerané nástroje, ktoré sudcom, prokurátorom a ostatným zamestnancom umožnia spracovať súdne prípady a prijať rýchle, účinné a efektívne rozhodnutia. Preto sa v mnohých európskych krajinách podporuje využívanie informačných a komunikačných technológií na súdoch (informačné systémy súdneho manažmentu, elektronické súbory, elektronická výmena údajov, videokonferencie atď.). Pozornosť by sa mala venovať aj otázkam súvisiacim s nákupom tovarov, bezpečnosťou súdnych budov a informácií, t.j. uchovávaním súdnych spisov v databázach alebo na osobitne zabezpečených miestach v budovách. V modeli kvality sú všetky tieto témy zhrnuté v časti „PROSTRIEDKY JUSTIČNÉHO SYSTÉMU“.

Štvrtá oblasť modelu kvality sa týka „pracovných“ a operačných procesov. Zahŕňa všetky činnosti od prípravy prípadu až po právoplatné rozhodnutie sudcu a výkon rozhodnutia. Ich kvalitu môžu ovplyvniť konkrétne opatrenia prijímané na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (súdy), akými sú napr. objektívna politika prideľovania prípadov súdom a/alebo sudcom, zvýšenie kvality súdnych pojednávaní a efektívna politika súdneho manažmentu, či opatrenia na zvýšenie právnej istoty a zapájanie občanov do rozhodovacieho procesu súdov.

Strana dopytu

Vo všetkých všeobecných modeloch kvality, ako je napr. model Európskej nadácie pre riadenie kvality (EFQM), Balanced Scorecard, Six Sigma atď., sa zdôrazňuje dôležitosť orientácie na klienta. Je samozrejmé, že medzi verejnými inštitúciami a súkromnými spoločnosťami existuje rozdiel. Keďže adresátom komisie CEPEJ je verejná služba, jej model sa bude zameriavať skôr na používateľov súdov než na klientov. Vysoká kvalita znamená spokojných „používateľov“ a taký prístup vedenia súdov, v ktorom sa venuje primeraná pozornosť potrebám a želaniam klientov. V skutočnosti sa určitá časť práce súdov zameriava na „nedobrovoľných používateľov“ (v trestnej oblasti), s ktorými sa musí zaobchádzať spôsobom rešpektujúcim všetky ich zákonné práva a individuálne slobody.

Na udržanie alebo zlepšenie kvality justície ako celku je dôležitý primeraný prístup k spravodlivosti. Na národnej (alebo regionálnej) úrovni by bolo vhodné prijať opatrenia na zavedenie systému právnej pomoci, ponúknutie alternatívnych spôsobov riešenia sporov stranám konania, poskytovanie praktických informácií o fungovaní súdov občanom a používateľom súdov, alebo venovanie osobitnej pozornosti zraniteľným osobám atď. Primeraný prístup k spravodlivosti však nestačí. Mala by existovať aj prijateľná miera dôvery verejnosti v súdnictvo a jeho legitímnosť. Toto je jeden z dôvodov zahrnutia dôvery verejnosti a legitímnosti do predkladaného modelu. Vysoká kvalita súdnictva sa vo všeobecnosti odráža vo vysokej miere dôvery verejnosti v súdnictvo.

V nasledujúcom grafe sa uvádza súhrn modelu kvality.

Ako používať kontrolný zoznam?

Kontrolný zoznam je určený pre tvorcov politiky (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni), správu súdov, sudcov a ďalších zamestnancov zodpovedných za podporu a zvyšovanie kvality súdnictva a súdov. Adresátmi tohto kontrolného zoznamu sú ministerstvá spravodlivosti, vysoké súdne rady, najvyššie súdy, odvolacie súdy, prvostupňové súdy, špecializované súdy atď.

Kontrolný zoznam je zostavený okolo uvedených piatich okruhov. Pre každý okruh sa identifikujú podtémy a uvádza sa zoznam otázok. Formulácia otázok umožňuje rýchlo a ľahko identifikovať existenciu alebo absenciu politiky kvality, opatrenia v oblasti kvality alebo iné relevantné skutočnosti súvisiace s kvalitou súdov a súdnictva.

Používatelia kontrolného zoznamu môžu ​​„zaškrtnutím“ príslušnej možnosti zaznamenať, či organizácia už venuje pozornosť určitej téme alebo relevantnej skutočnosti. V opačnom prípade môže kontrolný zoznam pomôcť organizáciám navrhnúť nové alebo pozmeniť existujúce politiky a upriamiť pozornosť na určité otázky kvality súvisiace s prácou súdov, sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov.

Po každej otázke treba označiť príslušný stĺpec: štát (S), súd (C) a sudca (J). Aby bol kontrolný zoznam použiteľný v niektorých krajinách, kde sa kompetencie pre súdnictvo a súdy vykonávajú aj na regionálnej úrovni, bol pridaný stĺpec označujúci územnosprávnu jednotku (R) (napríklad švajčiarske Cantons alebo nemecké Länder). Nie všetky otázky uvedené v kontrolnom zozname sa musia vzťahovať na vašu konkrétnu situáciu. V takomto prípade treba „zaškrtnúť“ možnosť „n.a.“ (nevzťahuje sa).

Príklad

Hlavné piliere fungovania justície

S

R

C

J

n.a.

I. STRATÉGIA A POLITIKA

I.1. Organizácia justície a justičná politika

1. Má niektorý verejný orgán (ministerstvo spravodlivosti alebo vysoká súdna rada) zodpovednosť za vypracúvanie celkovej politiky a strategických dokumentov pre oblasť justície?

x

 

 

 

 

2. Existujú právne predpisy na podporu súdov alebo organizácie súdov?

 

x

 

 

 

3. Existuje záruka ochrany nezávislosti súdnictva voči výkonnej a zákonodarnej moci na ústavnej úrovni (alebo na najvyššej úrovni hierarchie noriem)?

x

 

 

 

 

Hodnotenie

V štruktúre kontrolného zoznamu je vyhradené aj miesto na hodnotenie. Dôvodom je skutočnosť, že hodnotenie politík, činností a výkonnosti je neoddeliteľnou súčasťou politiky kvality. Informácie vyplývajúce z hodnotenia sa môžu použiť ako podnet na zlepšenie a zmenu s cieľom zvýšiť kvalitu súdnictva a súdov.

(S: Štát; R: Kraj; C: Súd; J: Sudca, n.a: nevzťahuje sa)

Hlavné piliere fungovania justície

S

R

C

J

n.a.

I. STRATÉGIA A POLITIKA

I.1. Organizácia justície a justičná politika

1. Má niektorý verejný orgán (ministerstvo spravodlivosti alebo vysoká súdna rada) zodpovednosť za vypracúvanie celkovej politiky a strategických dokumentov pre oblasť justície?

 

 

 

 

 

2. Existujú právne predpisy na podporu súdov alebo organizácie súdov?

 

 

 

 

 

3. Existuje záruka ochrany nezávislosti súdnictva voči výkonnej a zákonodarnej moci na ústavnej úrovni (alebo na najvyššej úrovni hierarchie noriem)?

 

 

 

 

 

4. Existuje politika týkajúca sa špecializácie súdov a/alebo určitých kategórií sudcov?

 

 

 

 

 

5. Sú stanovené (výkonnostné) ciele pre súdy?

 

 

 

 

 

6. Existuje stratégia a politika pre oblasť potrieb a plánovania zdrojov justície?

 

 

 

 

 

7. Existuje politika týkajúca sa štruktúry a právomocí súdov, vrátane geografického rozmiestnenia súdov?

 

 

 

 

 

I.2. Poslanie, stratégia, ciele

1. Sformulovalo vedenie súdu poslanie/víziu a stratégiu (ktorých súčasťou by mali byť základné charakteristiky súdnictva, ako je nestrannosť, nezávislosť, právna istota a dostupnosť)?

 

 

 

 

 

2. Zabezpečilo vedenie súdu širokú publicitu pre misiu/víziu a stratégiu súdu medzi zainteresovanými stranami, sudcami, prokurátormi a ostatnými zamestnancami súdu?

 

 

 

 

 

3. Rozpracovalo vedenie súdu misiu/víziu do konkrétnych a merateľných cieľov a priorít? Vypracovalo ukazovatele výkonnosti?

 

 

 

 

 

4. Vymedzilo vedenie súdu faktory determinujúce úspešnosť dosahovania týchto cieľov?

 

 

 

 

 

5. Prihliada vedenie súdu pri formulácii politiky súdu aj na očakávania a želania interných a externých zainteresovaných strán súvisiace s ich legitímnymi potrebami ?

 

 

 

 

 

6. Udržiava vedenie súdu systematické kontakty s internými a externými zainteresovanými stranami?

 

 

 

 

 

7. Presadzuje vedenie súdu kultúru, ktorá je zameraná na inšpirovanie a podnecovanie zlepšení v celkovej organizácii?

 

 

 

 

 

8. Určilo vedenie súdu priority, z ktorých by mala vychádzať politika súdu pre jednotlivé oblasti?

 

 

 

 

 

9. Opísalo vedenie súdu, ako by mal vyzerať proces rozhodovania o týchto prioritách?

 

 

 

 

 

I.3. Prideľovanie prípadov a delegovanie sudcovských úloh na iných zamestnancov

1. Existuje systém systematického monitorovania pracovného zaťaženia jednotlivých sudcov?

 

 

 

 

 

2. Môže súd prideliť vec alebo úlohu inému sudcovi, aby sa tak zvýšila efektívnosť súdu? Môže súd zaviesť flexibilný systém, ktorý umožňuje prideliť vec inému sudcovi?

 

 

 

 

 

3. Sformulovalo vedenie súdu politiku delegovania sudcovských úloh na iných zamestnancov?

 

 

 

 

 

4. Vypracovalo vedenie súdu objektívnu metódu na prideľovanie prípadov jednotlivým sudcom?

 

 

 

 

 

5. Má celá súdna organizácia prístup k informáciám o pridelení prípadov?

 

 

 

 

 

6. Určilo vedenie súdu hlavné povinnosti, úlohy a normy pre funkciu súdneho úradníka?

 

 

 

 

 

I.4. Hodnotenie stratégie

1. Existuje systém na hodnotenie riadenia strategických rizík?

 

 

 

 

 

2. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie implementácie politiky zavádzania zmien v štruktúre organizácie súdu?

 

 

 

 

 

3. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie implementácie zmien právnych predpisov?

 

 

 

 

 

4. Vykonáva sa hodnotenie zmien právnych predpisov a ich dôsledkov pre súdy a/alebo sudcov/prokurátorov?

 

 

 

 

 

5. Vykonáva sa systematické hodnotenie účinnosti a efektívnosti súdnych konaní a alternatívneho riešenia sporov?

 

 

 

 

 

 

II. „PRACOVNÝ“ A OPERAČNÝ PROCES

II.1. Legislatíva

1. Aplikujú sa pri prijímaní nových alebo zmene existujúcich právnych predpisov normy a usmernenia týkajúce sa kvality?

 

 

 

 

 

2. Posudzuje sa vplyv zavádzania nových alebo zmeny existujúcich právnych predpisov na pracovnú zaťaženosť súdov? Ak áno, vedie toto posudzovanie k zmene (personálnej) kapacity súdov?

 

 

 

 

 

3. Sú legislatívne návrhy, ktoré predkladá výkonná moc parlamentu, podrobené v rámci legislatívneho procesu preskúmaniu a pripomienkovaniu zo strany nezávislých orgánov a justície?

 

 

 

 

 

4. Vykonáva sa pravidelné preskúmavanie a revízia procesných kódexov (civilného, trestného, správneho) s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť súdnych konaní?

 

 

 

 

 

5. Existujú špecifické právne predpisy (formálne a procesné zákony) na používanie alternatívneho riešenia sporov?

 

 

 

 

 

II.2. Súdne konanie

1. Boli prijaté opatrenia na zabezpečenie spravodlivého a efektívneho rozdeľovania pracovnej záťaže medzi sudcov (t.j. sledovanie toku prípadov, počet prípadov pridelených jednotlivým sudcom, rýchlosť spracovania prípadu, prehľad externých aktivít atď.)?

 

 

 

 

 

2. Boli prijaté opatrenia na zabezpečenie primeranosti medzi funkciami sudcov a prípadmi, ktoré sú im pridelené (odborné stáže, špecializácia, preskupovanie prípadov, „skúšobné spisy“ atď.)?

 

 

 

 

 

3. Boli prijaté opatrenia na zabezpečenie transparentnosti prideľovania prípadov jednotlivým sudcom (t. j. počiatočné a verejné objektívne kritériá)?

 

 

 

 

 

4. Existuje pevne stanovená politika týkajúca sa spracúvania prípadov buď samosudcom alebo senátom?

 

 

 

 

 

II.3. Právna istota

1. Existuje politika pre oblasť zvyšovania právnej istoty?

 

 

 

 

 

2. Existujú konkrétne nástroje, ktoré sa používajú na zvýšenie právnej istoty, ako je napr. interný systém judikatúry alebo organizácia stretnutí s cieľom diskutovať o relevantnej judikatúre?

 

 

 

 

 

II.4. Riadenie prípadov

1. Má každý sudca k dispozícii konkrétne nástroje, prostredníctvom ktorých sa môže v reálnom čase oboznámiť so stavom prebiehajúcich konaní v rámci jeho oddelenia?

 

 

 

 

 

2. Môže tieto informácie zdieľať so svojím administratívnym personálom?

 

 

 

 

 

3. Zdieľajú sa tieto informácie v rámci súdu?

 

 

 

 

 

4. Môžu sudcovia v priebehu konania prijímať alternatívne, avšak nedonucovacie opatrenia na riešenie konfliktov?

 

 

 

 

 

5. Je súdne konanie (v zásade) prístupné verejnosti?

 

 

 

 

 

6. Je konanie zorganizované tak, aby sa dosiahlo rýchle vyriešenie sporu?

 

 

 

 

 

7. Je konanie zorganizované a vedené tak, aby sa minimalizovali náklady strán a ďalších účastníkov konania?

 

 

 

 

 

8. Boli prijaté opatrenia na uistenie strán a ich advokátov, že sudcovia riadne pripravujú ich vec, že sú dostatočne odborne spôsobilí na jej prerokovanie, a že správne pochopili pozíciu strán?

 

 

 

 

 

9. Majú sudcovia/prokurátori právomoc/oprávnenie postúpiť niektoré spory mediátorom?

 

 

 

 

 

10. Existujú rutinné postupy zabezpečujúce, aby mediácia zbytočne nepredlžovala konanie?

 

 

 

 

 

II.5. Vedenie pojednávaní

1. Existuje politika prípravy pojednávaní?

 

 

 

 

 

2. Je do niekoľkých dní od prijatia veci vytýčené súdne pojednávanie, na ktorom sa má v spolupráci s advokátmi strán konania rozhodnúť o dĺžke trvania konania a o čase potrebnom na prípravu hlavného pojednávania?

 

 

 

 

 

3. Existuje systém na meranie presného začiatku pojednávaní?

 

 

 

 

 

4. Sú strany informované o odročení alebo oneskorení pojednávania?

 

 

 

 

 

5. Existuje informačný systém používaný na stanovenie efektívneho harmonogramu súdnych pojednávaní?

 

 

 

 

 

6. Vo vzťahu k sudcom:

o pripravujú súdny spis primeraným spôsobom s ohľadom na ústne vypočutie?

o sú schopní zabezpečiť, aby jednotliví účastníci konania lepšie pochopili svoju úlohu?

o majú pod kontrolou prideľovanie času stranám konania a svedkom?

o vykonávajú náležitú kontrolu nad priebehom súdneho konania?

o berú do úvahy očakávania účastníkov a svedkov v ústnej fáze konania?

o majú pod kontrolou časový rozvrh konania?

o sú dochvíľni?

 

 

 

 

 

7. Posielajú sa predvolania na súd čo najskôr, aby sa predišlo zbytočnému čakaniu (plánované stretnutia, vymedzené časové úseky atď.)?

 

 

 

 

 

8. Majú strany konania možnosť požiadať o prednostné prerokovanie ich veci, ak na to majú oprávnené dôvody?

 

 

 

 

 

II.6. Riadenie časových rámcov

1. Existuje politika stanovenia predvídateľných a optimálnych časových rámcov?

 

 

 

 

 

2. Boli vymedzené normy alebo štandardy týkajúce sa prijateľnej dĺžky trvania súdneho konania?

 

 

 

 

 

3. Existuje politika na riadenie toku prípadov s cieľom predchádzať prieťahom?

 

 

 

 

 

4. Boli prijaté opatrenia na urýchlenie konania v prípadoch, v ktorých došlo k prieťahom, a na zníženie počtu nevybavených prípadov?

 

 

 

 

 

5. Môže sudca aktívne ovplyvniť dodržiavanie časového rozvrhu v súdnom konaní?

 

 

 

 

 

6. Môžu sa strany konania dohodnúť so súdom na časových rámcoch konania?2

 

 

 

 

 

7. Je stanovený časový rámec na doručenie rozhodnutia po pojednávaní súdu?

 

 

 

 

 

II.7. Vykonávanie súdnych rozhodnutí

1. Existuje politika týkajúca sa výkonu súdnych rozhodnutí?

 

 

 

 

 

2. Existuje systém oznamovania súdnych rozhodnutí?

 

 

 

 

 

3. Je vymedzený maximálny časový rámec medzi vydaním právoplatného rozhodnutia sudcu a oznámením rozhodnutia stranám konania?

 

 

 

 

 

4. Vykonáva sa pravidelné sledovanie časového rámca medzi vydaním právoplatného rozhodnutia sudcu a výkonom súdneho rozhodnutia?

 

 

 

 

 

5. Ak je výkon rozhodnutí zverený príslušníkom určitej profesie (súdni vykonávatelia atď.), vykonávajú nad nimi dohľad justičné orgány?

 

 

 

 

 

II.8. Partneri súdnictva

1. Existuje aktualizovaný zoznam súdnych znalcov a tlmočníkov, ktorý možno použiť?

 

 

 

 

 

2. Spolupracuje súd s inými inštitúciami (polícia, advokáti, prokurátori, sociálni pracovníci, opatrovníci, znalci atď.)?

 

 

 

 

 

3. Existuje aktualizovaný zoznam opatrovníkov?

 

 

 

 

 

4. Existuje systém kontroly kvality znalcov a súdnych tlmočníkov?

 

 

 

 

 

5. Existujú pevne stanovené lehoty na vypracovanie znaleckého posudku?

 

 

 

 

 

6. Je možné podať námietku proti výsledku znaleckého posudku?

 

 

 

 

 

7. Sú znalci a súdni tlmočníci akreditovaní?

 

 

 

 

 

II.9. Riadenie spisov a archivácia

1. Existuje informačný systém riadenia prípadov na účely evidovania a sledovania súdnych spisov a prípadov?

 

 

 

 

 

2. Existuje osobitná politika archivácie súdnych spisov a súdnych rozhodnutí?

 

 

 

 

 

3. Existuje (elektronický) informačný systém na archiváciu súdnych prípadov a rozhodnutí?

 

 

 

 

 

4. Existuje súdny systém elektronických súborov?

 

 

 

 

 

5. Je možné podávať súdu písomnosti v elektronickom formáte?

 

 

 

 

 

II.10 Hodnotenie výkonnosti3

1. Existuje systém umožňujúci správe súdu hodnotiť operačné riziká a kvalitu vnútorného dohľadu na súde?

 

 

 

 

 

2. Zohľadňuje sa riadenie operačných rizík:

o rizika straty dôvery verejnosti v súdnictvo (vzťah s médiami, riadenie komunikácie sudcov/prokurátorov atď.)

o rizík spojených so spoľahlivosťou postupov (najmä pokiaľ ide o informačné systémy)

pri tvorbe politiky (súdu)?

 

 

 

 

 

3. Vykonáva vedenie súdu pravidelné hodnotenie výkonnosti súdu?

 

 

 

 

 

4. Existuje politika zverejňovania výsledkov hodnotenia?

 

 

 

 

 

5. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie predpisov a noriem v oblasti kvality?

 

 

 

 

 

6. Boli na základe výsledkov hodnotenia prijaté a realizované opatrenia na zlepšenie situácie? sledujú sa tieto zlepšenia?

 

 

 

 

 

7. Eviduje a zverejňuje sa percento vecí, ktoré prejednávajú senáty?

 

 

 

 

 

8. Eviduje a zverejňuje sa počet úspešných námietok?

 

 

 

 

 

9. Eviduje a zverejňuje sa percento podaných odvolaní?

 

 

 

 

 

10. Eviduje a zverejňuje sa produktivita sudcov a ostatných zamestnancov súdu?

 

 

 

 

 

11. Eviduje sa percento zrušených rozsudkov?

 

 

 

 

 

12. Evidujú a systematicky sa zverejňujú údaje o dĺžke konania?

 

 

 

 

 

13. Je možné určiť celkový počet došlých, prebiehajúcich a vybavených prípadov za určité obdobie?

 

 

 

 

 

14. Vykonáva sa systematická analýza povahy prebiehajúcich prípadov?

 

 

 

 

 

15. Boli stanovené ciele na zníženie počtu nevybavených prípadov?

 

 

 

 

 

16. Existuje systém kvantitatívneho a kvalitatívneho hodnotenia činnosti jednotlivých sudcov?

 

 

 

 

 

17. Je možné kedykoľvek uviesť informácie o počte prípadov, o ktorých rozhoduje alebo rozhodol konkrétny sudca?

 

 

 

 

 

18. Majú všetci sudcovia prístup k informáciám o ich súdnom oddelení, oddelení ich kolegov, ako aj k údajom o súde ako celku?

 

 

 

 

 

19. Vzťahuje sa politika ľudských zdrojov súdu aj na kvalitatívne aspekty výkonu jednotlivých sudcov?

 

 

 

 

 

III. PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI, KOMUNIKÁCIA VO VZŤAHU K OBČANOM A VEREJNOSTI

III.1. Prístup k právnym a súdnym informáciám

1. Uverejňujú sa zákony takým spôsobom, aby boli ľahko dostupné?

 

 

 

 

 

2. Existujú bezplatné internetové stránky umožňujúce prístup k právnym textom?

 

 

 

 

 

3. Sú pracovníci na recepcii súdu odborne pripravení vysvetliť návštevníkom a používateľom súdov metódy práce, procesné pravidlá a poskytnúť im ďalšie praktické informácie?

 

 

 

 

 

4. Sú rozsudky a rozhodnutia súdov dostupné na internetových stránkach súdu?

 

 

 

 

 

5. Existuje politika uverejňovania súdnych rozhodnutí?

 

 

 

 

 

6. Majú osoby používajúce niektorý menšinový jazyk (slovom/písmom) prístup k úradnej verzii právnych textov v ich jazyku?

 

 

 

 

 

7. Majú osoby, ktoré nerozumejú úradnému jazyku používanému v súdnom konaní, (bezplatný) nárok na tlmočníka?

 

 

 

 

 

8. Majú súdy k dispozícii tlmočnícku službu, alebo môžu urýchlene prizvať tlmočníka?

 

 

 

 

 

9. Sú informácie o fungovaní súdov k dispozícii a majú k nim občania ľahký prístup?

 

 

 

 

 

10. Majú občania široký prístup k informáciám o občianskych právach a povinnostiach (vymedzených zákonom) (napríklad prostredníctvom všeobecného telefónneho čísla)?

 

 

 

 

 

11. Je obsah týchto informácií prispôsobený širokému spektru možných situácií (ohrozené deti, rozvody, trestné konania, detenčné zariadenia atď.)?

 

 

 

 

 

12. Nachádza sa na súde informačný pult pre návštevníkov súdu?

 

 

 

 

 

13. Je na recepcii súdu a/alebo na jeho internetovej stránke k dispozícii aktualizovaný zoznam advokátov/obhajcov?

 

 

 

 

 

14. Sú používateľom súdu k dispozícii informačné letáky?

 

 

 

 

 

15. Môže byť strana prítomná alebo sa nechať zastupovať v konaní na všetkých stupňoch?

 

 

 

 

 

16. Ak stranu konania zastupuje advokát, majú na toto zastupovanie monopol advokáti?

 

 

 

 

 

17. Ak advokáti nemajú monopol na zastupovanie, môžu stranám konania poskytovať právne poradenstvo a pomoc združenia alebo odborové zväzy (napríklad v sociálnych alebo spotrebiteľských veciach)?

 

 

 

 

 

III.2. Finančná dostupnosť

1. Majú strany konania, ktoré nemajú potrebné finančné prostriedky, právo na bezplatné právne poradenstvo alebo poradenstvo za zníženú cenu, aby získali informácie o svojich (občianskych) právach a povinnostiach? Ak áno, platí to pre všetky oblasti práva?

 

 

 

 

 

2. Majú strany konania nárok na bezplatné právne zastúpenie advokátom alebo na právne zastúpenie advokátom za zníženú cenu (financované z rozpočtu štátu na právnu pomoc)? Platí to iba pre trestné veci alebo pre všetky ostatné oblasti?

 

 

 

 

 

3. Sú náklady/trovy konania transparentné?

 

 

 

 

 

4. Existuje systém garantujúci umiernenosť nákladov/trov konania?

 

 

 

 

 

5. Existujú všeobecné pravidlá týkajúce sa platenia súdnych poplatkov alebo súdnych daní v trestnom konaní? v ostatných konaniach?

 

 

 

 

 

6. Poskytujú členovia advokátskej komory bezplatné právne konzultácie?

 

 

 

 

 

7. S cieľom zabezpečiť informovanosť verejnosti o nákladoch konania:

o sú advokáti povinní zverejniť svoj honorár a uzatvárať zmluvy s klientmi?

o existujú zákonné postupy na podávanie námietok proti neúmerne vysokým honorárom, ktoré si účtujú advokáti?

o existujú zákonné postupy na podávanie námietok proti neúmerne vysokým poplatkom, ktoré si účtujú znalci?

 

 

 

 

 

8. Existuje (zákonná) možnosť podať námietku proti spracovaným poplatkom účtovaným advokátmi alebo znalcami?

 

 

 

 

 

Hlavné piliere fungovania justície

S

R

C

J

n.a.

III.3. Fyzická a reálna dostupnosť

1. Umožňuje rozmiestnenie súdov ich účinnú dostupnosť?

 

 

 

 

 

2. Existuje možnosť uskutočniť pojednávanie na inom mieste ako je hlavné sídlo súdu?

 

 

 

 

 

3. Sú pracovníci recepcie odborne pripravení rátať s vystresovanosťou predvolaných osôb?

 

 

 

 

 

4. Vypracoval si súd osobitnú chartu na zlepšenie prijímania návštevníkov?

 

 

 

 

 

5. Majú osoby so zdravotným postihnutím alebo starší ľudia ľahký prístup: k vyhradeným parkovacím miestam? prístupovým rampám do budov?

 

 

 

 

 

6. Je v prípade potreby k dispozícii niekto, kto by ich sprevádzal do miestností súdu?

 

 

 

 

 

7. Sú priestory na čakanie a pojednávanie riadne vybavené a majú primeraný štandard?

 

 

 

 

 

8. Nachádzajú sa na súde miestnosti, kde sa advokáti môžu stretávať so svojimi klientmi?

 

 

 

 

 

9. Sú priestory na čakanie usporiadané tak, aby protistrany nemuseli čakať v rovnakej miestnosti?

 

 

 

 

 

10. Je v budovách súdu zreteľné vnútorné označenie pre návštevníkov, ktorí do nich vstupujú?

 

 

 

 

 

11. Existuje politika využívania alternatívneho riešenia sporov?

 

 

 

 

 

12. Existuje ľahký prístup k mediátorom s cieľom riešiť niektoré spory?

 

 

 

 

 

III.4. Zaobchádzanie so stranami konania

1. Ak sa strana konania dostaví osobne, majú sudcovia a ostatní zamestnanci dosť času a odbornú prípravu na to, aby stranám poskytli základné vysvetlenia o predmetnom spore?

 

 

 

 

 

2. Poskytuje súd primerané poradenstvo stranám konania, zachovávajúc si pritom nestrannosť a spravodlivý prístup?

 

 

 

 

 

3. Zaobchádza súd s účastníkmi konania a s verejnosťou spôsobom rešpektujúcim ich dôstojnosť?

 

 

 

 

 

4. Sú sudcovia schopní zabezpečiť, aby predvolané osoby porozumeli právnemu jazyku súdneho konania?

 

 

 

 

 

5. Zohľadňujú sudcovia náklady konania pre strany tým, že:

o obmedzujú nariaďovanie opatrení (znalecké posudky, súdne poplatky atď.)?

o prednostne prejednávajú veci, ktoré majú priame finančné dôsledky pre strany (prepustenie zo zamestnania, výživné atď.)?

 

 

 

 

6. Žiadajú sudcovia osoby prítomné na pojednávaní, aby uviedli dôvody, pre ktoré majú dostať prednosť, alebo špeciálne požiadavky (napr. ľudia, ktorí nemôžu stáť)?

 

 

 

 

 

7. Organizujú sudcovia pojednávania tak, aby bolo možné vypočuť ľudí v stanovenom čase?

 

 

 

 

 

8. Majú strany konania právo vystúpiť v priebehu pojednávania, najmä požiadať o vysvetlenie?

 

 

 

 

 

9. Existuje procedúra verejnej sťažnosti?

 

 

 

 

 

III.5. Prezentácia rozhodnutí

1. Je rozhodnutie vyhlásené sudcom a jeho zdôvodnenie zrozumiteľné?

 

 

 

 

 

2. Je zdôvodnenie rozhodnutia podrobné a systematické?

 

 

 

 

 

3. Poskytujú zdôvodnenia rozhodnutí stranám konania a právnym špecialistom jednoznačnú indikáciu toho, že rozhodnutie je spravodlivé a zákonné?

 

 

 

 

 

4. Existujú konkrétne pravidlá a normy týkajúce sa prezentácie súdnych rozhodnutí?

 

 

 

 

 

5. Berú sa pri vypracúvaní súdnych rozhodnutí dostatočne do úvahy očakávania strán, advokátov, súdov nižšieho alebo súdov vyššieho stupňa?

 

 

 

 

 

6. Používajú sa na „hromadné“ prípady „štandardné“ rozhodnutia a pravidlá?

 

 

 

 

 

III.6. Legitímnosť a dôvera verejnosti

1. Predkladá sa občanom výročná správa o kvalite a fungovaní justičného systému?

 

 

 

 

 

2. Koná sa o tejto správe rozprava v parlamente?

 

 

 

 

 

3. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie dôvery verejnosti v justíciu?

 

 

 

 

 

4. Vypracúva sa pravidelná verejná správa o fungovaní (výkonnosti súdu) a kvalite súdu?

 

 

 

 

 

5. Boli zriadené osobitné vyšetrovacie výbory na skúmanie problémov vo fungovaní súdnictva? Je činnosť týchto výborov verejne dostupná?

 

 

 

 

 

6. Existuje charta práv a povinností používateľov súdu?

 

 

 

 

 

7. Majú strany konania možnosť kedykoľvek získať informáciu o tom, v akej fáze sa nachádza konanie o ich veci?

o priamo (podaním žiadosti o informáciu alebo prostredníctvom internetu)?

o nepriamo prostredníctvom obhajcu (t.j. advokáta alebo právneho zástupcu)?

 

 

 

 

 

8. Má široká verejnosť a používatelia súdov prístup k informáciám o systéme disciplinárnych opatrení a sankcií ukladaných v súdnictve a sú tieto údaje zverejňované?

 

 

 

 

 

9. Hrajú občania poradnú úlohu v diskusiách o prioritách systému súdnictva (financovanie, priorita niektorých sporov atď.)?

 

 

 

 

 

10. Môžu pri zlepšovaní fungovania súdnictva hrať konkrétnu úlohu združenia, ktorých spoločenská úloha súvisí s justičným systémom (obete, spotrebitelia atď.)?

 

 

 

 

 

11. Koná sa pravidelná výmena názorov na fungovanie a kvalitu súdov na miestnej úrovni (verejné diskusie, stretnutia so združeniami, návštevy školákov atď.)?

 

 

 

 

 

12. Zamestnáva súd špeciálneho pracovníka vyškoleného na komunikáciu s médiami?

 

 

 

 

 

13. Boli uverejnené nejaké relevantné konsenzuálne dokumenty, ktoré sú výsledkom konzultácií medzi sudcami súdu a ďalšími právnymi špecialistami, a v ktorých sa uvádzajú vzájomne odsúhlasené etické pravidlá alebo organizačné opatrenia?

 

 

 

 

 

14. Konajú sa na súdoch dni otvorených dverí pre občanov?

 

 

 

 

 

III.7. Hodnotenie

1. Existuje systém posudzovania/hodnotenia na meranie (potenciálnej) straty dôvery verejnosti v súdnictvo?

 

 

 

 

 

2. Prihliada sa v politike súdu na potenciálne riziko straty dôvery verejnosti v súdnictvo (vzťahy s médiami, zvládanie komunikácie zo strany sudcov/prokurátorov atď.)?

 

 

 

 

 

3. Boli identifikovaní relevantní používatelia (medzi používateľov patria strany konania, advokáti, prokurátori, pracovníci probačnej služby a následnej starostlivosti, tlmočníci, orgány na ochranu detí, znalci atď.).

 

 

 

 

 

4. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie spokojnosti používateľov súdu?

 

 

 

 

 

5. Zverejňujú sa výsledky prieskumov spokojnosti používateľov?

 

 

 

 

 

6. Používajú sa výsledky týchto hodnotení na sledovanie pokroku dosiahnutého v tejto oblasti (medzi témy, ku ktorým by sa používatelia mohli vyjadriť, patria napr. prístup a správanie sa sudcu, infraštruktúra a služby súdu, oneskorené začatie súdneho konania, pocit právnej istoty alebo zrozumiteľnosť rozhodnutia)? Využívajú sa tieto nástroje na zlepšenie fungovania súdov?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IV. ĽUDSKÉ ZDROJE A POSTAVENIE SUDCOV A OSTATNÝCH ZAMESTNANCOV

IV.1. Politika ľudských zdrojov

1. Existuje dlhodobá stratégia a politika v oblasti náboru, výberu, odbornej prípravy, hodnotenia, kariérneho rastu a platov sudcov a ostatných zamestnancov súdov?

 

 

 

 

 

2. Existuje krátkodobá politika v oblasti náboru, výberu, odbornej prípravy, hodnotenia, kariérneho rastu, platovej mobility sudcov a ostatných zamestnancov?

 

 

 

 

 

3. Existuje nezávislý národný vzdelávací inštitút pre sudcov a prokurátorov (justičná akadémia)?

 

 

 

 

 

4. Existuje politika týkajúca sa zdieľania poznatkov medzi súdmi a sudcami?

 

 

 

 

 

5. Sú platové pomery sudcov a prokurátorov upravené zákonom?

 

 

 

 

 

6. Existuje systém hodnotenia sudcov a prokurátorov?

 

 

 

 

 

7. Vedia sudcovia a prokurátori, aké hodnotiace kritériá sa na nich vzťahujú?

 

 

 

 

 

8. Sú medzi kritériami hodnotenia sudcov a prokurátorov aj tieto témy?

o osobná a odborná bezúhonnosť sudcov a prokurátorov;

o primerané správanie sa vo vzťahu k médiám;

o primerané správanie sa vo vzťahu k politickým a odborárskym aktivitám;

o nezávislosť od médií a politiky;

o zaobchádzanie so stranami konania;

o odborná spôsobilosť.

 

 

 

 

 

9. Sú kritériá hodnotenia sudcov a prokurátorov dostatočne jasné?

 

 

 

 

 

10. Hodnotí sa kvalifikácia kandidátov na funkciu sudcu alebo prokurátora pri ich vstupe do justície?

 

 

 

 

 

11. Hodnotí sa osobné etické správanie budúcich sudcov a prokurátorov pri ich vstupe do justície?

 

 

 

 

 

12. Existujú objektívne kritériá výberu budúcich sudcov a prokurátorov?

 

 

 

 

 

13. Poznajú kandidáti tieto kritériá?

 

 

 

 

 

14. Existuje systém hodnotenia ostatných zamestnancov (popri sudcoch/prokurátoroch)?

 

 

 

 

 

15. Sú zamestnanci oboznámení s kritériami používanými v tomto systéme?

 

 

 

 

 

IV.2 Štatút a právomoci sudcov a prokurátorov

1. Je štatút a postavenie sudcov a prokurátorov upravený zákonom?

 

 

 

 

 

2. Sú hlavné právomoci sudcov a prokurátorov opísané vo všeobecných politických dokumentoch alebo sú ustanovené zákonom?

 

 

 

 

 

3. Sú sudcovia a prokurátori nabádaní k tomu, aby prijali osvedčené postupy a etické kódexy?

 

 

 

 

 

4. Je ochrana nezávislého postavenia sudcov ustanovená zákonom?

 

 

 

 

 

5. Existuje rada pre súdnictvo? Zohráva táto rada úlohu pri posilňovaní nezávislosti súdnictva?

 

 

 

 

 

IV.3. Odborné vzdelávanie a rozvoj odbornej spôsobilosti

1. Podporuje vedenie súdu spoluprácu medzi jednotlivými oddeleniami súdu?

 

 

 

 

 

2. Sleduje vedenie súdu vývoj požiadaviek na odborné vedomosti a zručnosti sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov súdu?

 

 

 

 

 

3. Sformulovalo vedenie súdu politiku pre oblasť odbornej spôsobilosti a postojov všetkých ostatných zamestnancov súdu (popri sudcoch/prokurátoroch)?

 

 

 

 

 

4. Existuje politika súdu na posilnenie kultúry spolupráce a bezúhonnosti?

 

 

 

 

 

5. Presadzuje vedenie súdu politiku s cieľom udržiavať a stimulovať bezúhonnosť sudcov na všetkých úrovniach súdu?

 

 

 

 

 

6. Existuje politika používania zástupcov sudcov?

 

 

 

 

 

7. Vypracovalo vedenie súdu politiku týkajúcu sa špecializácie sudcov?

 

 

 

 

 

8. Vypracovalo vedenie súdu opis kľúčových spôsobilostí ostatných zamestnancov?

 

 

 

 

 

9. Sú organizačné schopnosti a techniky vedenia pojednávaní súčasťou úvodného kurzu pri vstupe do justície?

 

 

 

 

 

10. Zúčastňujú sa sudcovia a prokurátori na úvodnej a/alebo priebežnej odbornej príprave?

 

 

 

 

 

11. Existuje predpísaná úvodná a/alebo priebežná odborná príprava?

 

 

 

 

 

12. Je etické správanie sa budúcich sudcov a prokurátorov témou ich odbornej prípravy pred vstupom do justície?

 

 

 

 

 

13. Sú otázky etiky témou priebežného vzdelávania?

 

 

 

 

 

14. Venuje sa osobitná pozornosť etickým aspektom niektorých konkrétnych činností – napr. na súdoch pre mladistvých?

 

 

 

 

 

15. Venuje sa dostatočný význam odbornej spôsobilosti sudcov a prokurátorov zaobchádzať s ľuďmi a ich postojom?

 

 

 

 

 

16. Sú organizačné schopnosti a techniky vedenia pojednávaní súčasťou priebežného vzdelávania?

 

 

 

 

 

17. Sú techniky vypracúvania písomností súčasťou úvodnej odbornej prípravy pred vstupom/po vstupe do justície?

 

 

 

 

 

18. Sú techniky vypracúvania písomností súčasťou priebežného vzdelávania?

 

 

 

 

 

19. Spája sa mobilita sudcov a prokurátorov so získaním potrebných vedomostí na výkon novej funkcie?

 

 

 

 

 

20. Spájajú sa konkrétne funkcie – napr. funkcia predsedu senátu alebo súdu – so špeciálnym programom odbornej prípravy?

 

 

 

 

 

21. Spájajú sa konkrétne funkcie – napr. funkcia zahŕňajúca prácu s mladistvými alebo obchodné veci – so špecifickým programom odbornej prípravy?

 

 

 

 

 

22. Organizuje súd pravidelné stretnutia sudcov, konferencie zamerané na zvyšovanie kvality alebo iné akcie pre všetkých sudcov, na ktorých majú okrem administratívnych záležitostí príležitosť diskutovať aj o sudcovských témach – najmä o témach, ktoré navrhli samotní sudcovia?

 

 

 

 

 

IV.4. Zdieľanie poznatkov, kvalita a alternatívne riešenie sporov

1. Podporuje vedenie súdu kultúru zdieľania poznatkov?

 

 

 

 

 

2. Sú zdroje právnych poznatkov k dispozícii a sú ľahko dostupné? 

 

 

 

 

 

3. Používajú sudcovia a prokurátori formát vzájomného preskúmavania – peer review (diskusia o prípadoch s kolegami) alebo dohľadu (diskusia o prípadoch s kvalifikovanejším kolegom)?

 

 

 

 

 

4. Je prípustné použiť ako zdroj informácií pri vzájomnom preskúmavaní záznam vyhotovený ako neverejný?

 

 

 

 

 

5. Zapájajú sa sudcovia do „skupín kvality“ na ich súde, aby diskutovali o judikatúre ich súdu vo svetle judikatúry súdov vyššieho stupňa?

 

 

 

 

 

6. Zúčastňujú sa sudcovia na diskusných fórach týkajúcich sa ich vlastných rozhodnutí:

o s kolegami z iných súdov?

o so štandardnými aktérmi, ako sú napr. advokáti?

o s inými tretími stranami?

 

 

 

 

 

7. Existuje politika na prediskutovanie rozhodnutí, ktoré boli zrušené alebo zmenené?

 

 

 

 

 

8. Konajú sa pravidelné konzultácie medzi súdmi nižšieho stupňa a odvolacími súdmi?

 

 

 

 

 

9. Majú sudcovia a prokurátori dostatočné možnosti na samovzdelávanie?

 

 

 

 

 

10. Existujú dostatočné príležitosti na reflexiu o rozhodnutiach, ktoré urobili sudcovia?

 

 

 

 

 

11. Venuje sa dostatočná pozornosť otázke nestrannosti a bezúhonnosti sudcov? (napr. organizácia seminárov o morálnych dilemách alebo vytvorenie etickej komisie).

 

 

 

 

 

12. Učia sa sudcovia používať techniky alternatívneho riešenia sporov?

 

 

 

 

 

13. Konajú sa každoročné (metodické a plánované) pohovory o osobnom rozvoji so sudcami, prokurátormi a ostatnými zamestnancami? Sleduje sa plnenie cieľov stanovených v týchto pohovoroch?

 

 

 

 

 

IV.5. Hodnotenie politiky ľudských zdrojov

1. Existujú kritériá na monitorovanie politiky ľudských zdrojov (napr. práceneschopnosť, efektívnosť štúdia alebo odbornej prípravy, dodržiavanie požiadaviek na odbornú prípravu alebo produktivita), a vykonáva sa pravidelné hodnotenie tejto politiky?

 

 

 

 

 

2. Vykonáva sa pravidelné hodnotenie spokojnosti sudcov/prokurátorov a ostatných zamestnancov (napríklad prostredníctvom prieskumov)?

 

 

 

 

 

3. Zverejňujú sa výsledky týchto hodnotení?

 

 

 

 

 

4. Zisťuje sa pokrok dosiahnutý na základe výsledkov hodnotenia ľudských zdrojov (napr. spokojnosť zamestnancov s pracovnou záťažou, hodnotením a uznávaním výkonu, možnosťami odbornej prípravy, kariérnym rozvojom alebo spôsobom dohľadu)?

 

 

 

 

 

5. Vykonáva sa systematické hodnotenie politiky odbornej prípravy a zvyšovania odbornej spôsobilosti sudcov a ostatných zamestnancov?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V. PROSTRIEDKY JUSTIČNÉHO SYSTÉMU

V.1. Financie

1. Existuje rozpočtová procedúra zaručujúca primerané financovanie justičného systému?

 

 

 

 

 

2. Sú finančné zdroje určené pre justíciu dostatočné na to, aby zaistili nezávislosť súdnictva?

 

 

 

 

 

3. Boli sformulované objektívne štandardy/normy kvality týkajúce sa finančných potrieb súdov, súdnych budov, kancelárií, technického vybavenia a bezpečnosti súdov?

 

 

 

 

 

4. Boli stanovené operačné a finančné normy efektívneho fungovania súdu?

 

 

 

 

 

5. Existuje objektívna politika rozdeľovania rozpočtových položiek (napr. nákladov na zamestnancov, materiálnych nákladov) v rámci súdu?

 

 

 

 

 

6. Existuje osobitná rozpočtová položka pre systém kvality súdu?

 

 

 

 

 

V.2. Informačné systémy

1. Existuje politika využívania informačných a komunikačných technológií na súdoch (elektronická justícia, videokonferencie, elektronická výmena údajov atď.)?

 

 

 

 

 

2. Vykonáva sa pravidelná previerka a zlepšovanie informačných systémov súdov?

 

 

 

 

 

3. Zodpovedá rozvoj informačných systémov v oblasti ľudských zdrojov (technickým) špecifikáciám ostatných operačných systémov súdu (t.j. informačným systémom riadenia prípadov, finančným informačným systémom atď.) a je s nimi v súlade?

 

 

 

 

 

4. Poskytujú informácie zaznamenané v informačnom systéme riadenia súdov celkový obraz o výkonnosti súdu?

 

 

 

 

 

5. Môžu analýzu údajov uložených v informačnom systéme riadenia súdov robiť všetci zamestnanci súdu (alebo poverení zamestnanci), alebo tieto údaje môžu používať iba špecializovaní zamestnanci (napríklad odborníci na IT)?

 

 

 

 

 

6. Boli vypracované pravidlá týkajúce sa dôvernosti spracovania informácií (ako je napr. zákaz vkladať údaje do systému z domu)?

 

 

 

 

 

7. Je zaistená bezpečnosť informácií uložených v systéme (pred rizikom útoku hackerov na systém)?

 

 

 

 

 

8. Bola vytvorená racionálna rozpočtová procedúra na monitorovanie výkonnosti súdu a prideľovanie finančných prostriedkov?

 

 

 

 

 

V.3. Logistika a bezpečnosť

1. Existuje mechanizmus obstarávania tovarov a služieb pre súdy?

 

 

 

 

 

2. Existuje politika využívania vonkajších zdrojov (outsourcing)?

 

 

 

 

 

3. Používa vedenie súdu štandardný postup nákupov?

 

 

 

 

 

4. Používa vedenie súdu štandardný postup kontroly všetkých prichádzajúcich tovarov a služieb?

 

 

 

 

 

5. Vykonáva vedenie súdu pravidelné hodnotenie dodávateľov?

 

 

 

 

 

6. Má vedenie súdu dlhodobý plán prideľovania kancelárií?

 

 

 

 

 

7. Vypracovalo vedenie súdu politiku pre oblasť fyzickej bezpečnosti a bezpečnosti IT na súde?

 

 

 

 

 

8. Vypracovalo vedenie súdu politiku pre oblasť bezpečnosti všetkých zainteresovaných strán?

 

 

 

 

 

9. Sformulovalo vedenie súdu politiku týkajúcu sa pracovných podmienok a (interných) pohotovostných služieb?

 

 

 

 

 

10. Existuje nástroj na zaistenie bezpečnosti súdnych budov?

 

 

 

 

 

11. Existuje nástroj na zaistenie bezpečnosti strán počas pojednávania?

 

 

 

 

 

V.4. Hodnotenie prostriedkov, informačných systémov, logistiky a bezpečnosti

1. Existuje systém kontroly finančných a iných rizík súvisiacich s informačnými systémami a podpornými činnosťami?

 

 

 

 

 

2. Je zaručená kvalita a integrita informácií, najmä finančných?

 

 

 

 

 

3. Udiali sa v minulosti nejaké incidenty súvisiace s bezpečnosťou prístupu, osôb a dát?

 

 

 

 

 

4. Je zaručená bezpečnosť informačných systémov?

 

 

 

 

 

5. Je pokryté riziko strát a materiálnych škôd?

 

 

 

 

 

6. Existuje ochrana pred rizikom podvodov alebo sprenevery?

 

 

 

 

 

7. Vypracúva sa ročné hodnotenie výdavkov a vplyvu týchto výdavkov?

 

 

 

 

 

8. Zisťuje vedenie súdu, či boli v danom roku dosiahnuté výsledky, aké sa očakávali (výsledky sa môžu týkať produkcie, kvality alebo zamestnancov)?

 

 

 

 

 

9. Využíva vedenie súdu zistené výsledky na úpravu svojej politiky a/alebo zmenu pracovných postupov?

 

 

 

 

 

1Zloženie: Daimar LIIV (Estónsko), François PAYCHÈRE (Švajčiarsko), André POTOCKI (Francúzsko), Johannes RIEDEL (Nemecko), John STACEY (Spojené kráľovstvo), Kari TURTIAINEN (Fínsko), Elske Van AMELSFORT (Holandsko), Michail VINOGRADOV (Ruská federácia); pozorovatelia: Julien LHUILLIER (Francúzsko) ako vedecký expert a Jean-Jacques KUSTER (Európska únia súdnych úradníkov a rechtspflegerov) a Klaus DECKER (Svetová banka).

2 Podrobnejšie informácie pozri v Time management Checklist (CEPEJ (2005) 12 REV): www.coe.int/cepej

3 Hoci otázka kvality súdnych rozhodnutí v plnom rozsahu súvisí s kvalitou práce sudcov, CEPEJ sa jej na tomto mieste zámerne nevenoval. Tejto otázke sa venuje Poradná rada európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku č. 11 (2008).