Štrasburg 12. decembra 2014                   

CEPEJ (2014)16[1]

KOMISIA RADY EURÓPY PRE HODNOTENIE EFEKTÍVNOSTI JUSTÍCIE

(CEPEJ)

Riadiaca skupina Centra SATURN pre časový manažment sudcov (CEPEJ-SATURN)

REVIDOVANÉ USMERNENIA

CENTRA SATURN K ČASOVÉMU MANAŽMENTU SUDCOV

(2. revidované znenie)

Úvod

 

1.             Všetky správy vnútroštátnych súdov ochotné uplatňovať takéto usmernenia by mali vykonať porovnávacie analýzy usmernení SATURN a nástrojov manažmentu času, ktoré používajú súdy v ich právomoci. Ďalej by mali zistiť, ktoré usmernenia SATURN nie sú implementované, a vypracovať účinné stratégie ich zavádzania a zlepšovania.

2.               Usmernenia Centra SATURN o časovom manažmente sudcov musia byť preložené a sprístupnené všetkým súdom, správam súdov, ministerstvám spravodlivosti, miestnym a národným združeniam právnických profesií, prokuratúram a kriminalistickým jednotkám polície, organizáciám obetí a iným organizáciám používateľov systému justície a orgánom na vykonávanie súdnych rozhodnutí vo všetkých členských štátoch. Všetkých používateľov systému justície treba podľa potreby povzbudzovať k ich zavádzaniu.

Časť I: Usmernenia pre súdy

A.            Transparentnosť a predvídateľnosť

1.             Do manažmentu času súdnych konaní treba zapojiť používateľov systému justície.

2.             Používateľov treba informovať o každom relevantnom aspekte, ktorý má vplyv na dĺžku konania, a podľa potreby ho s nimi konzultovať.

3.             Dĺžka konania má byť čo najpredvídateľnejšia.

4.             Všeobecné štatistické a iné údaje o dĺžke konania, najmä podľa jednotlivých druhoch prípadov, majú byť dostupné širokej verejnosti.

B.            Optimálna dĺžka konania

1.             Dĺžka súdneho konania má byť primeraná.

2.             Primeraná dĺžka súdneho konania je obzvlášť dôležitá a je vo verejnom záujme. Prípady nemajú trvať pridlho. Za istých okolností, ak by to neprimerane ovplyvnilo právo používateľov systému justície na prístup k súdu, tiež nemajú byť prikrátke.

3.             Ak nie je manažment času súdnych konaní určovaný správaním samotných používateľov, má sa o ňom rozhodovať nestranným a objektívnym spôsobom tak, aby sa zabránilo výrazným rozdielom v časovom rozvrhu podobných prípadov.

4.              Osobitnú pozornosť treba venovať primeranosti celkovej dĺžky konania od začatia konania až po konečné splnenie cieľov, ktoré chceli používatelia dosiahnuť prostredníctvom súdneho procesu.

C.            Plánovanie a zhromažďovanie údajov

1.             Dĺžka súdneho konania sa má plánovať na všeobecnej úrovni (plánovanie priemernej/strednej doby trvania jednotlivých typov prípadov alebo priemernej/strednej doby trvania konania pred určitými druhmi súdov) a na úrovni konkrétnych konaní.

2.              Používatelia majú právo na to, aby sa s nimi konzultoval manažment času súdneho procesu a určenie termínov alebo odhad načasovania budúcich procesných krokov.

3.             Dĺžka súdneho konania sa má monitorovať prostredníctvom integrovaného a presne vymedzeného systému zhromažďovania informácií. Takýto systém má byť schopný bezodkladne poskytnúť podrobné štatistické údaje o dĺžke konania na všeobecnej úrovni ako aj identifikovať jednotlivé inštancie, ktoré sú zdrojom nadmernej a neprimeranej dĺžky konania.

D.            Flexibilita

1.        Manažment času súdneho procesu sa musí prispôsobiť potrebám konkrétneho konania a musí venovať osobitnú pozornosť potrebám používateľov.

2.        Normatívne určovanie lehôt legislatívou alebo inými všeobecnými predpismi sa má používať opatrne a má zohľadňovať možné rozdiely v konkrétnych prípadoch. Ak sú lehoty určené zákonom, je potrebné priebežne monitorovať a vyhodnocovať ich dodržiavanie a primeranosť.

3.        Ak zákon ustanovuje, že určité typy prípadov majú mať prednosť alebo sa majú naliehavo rozhodnúť, toto všeobecné pravidlo sa musí vykladať primeraným spôsobom v svetle účelu uvedenom ako dôvod naliehavosti alebo priority.

E.            Lojálna spolupráca všetkých zainteresovaných strán

1.             Optimálna a predvídateľná dĺžka konania^[2] má byť zodpovednosťou všetkých inštitúcií a osôb podieľajúcich sa na navrhovaní, regulácii, plánovaní a vedení súdnych konaní, pričom zohľadňujú najmä etické pravidlá.

2.             Konkrétne opatrenia potrebné na zabezpečenie implementácie zásad a usmernení obsiahnutých v tomto dokumente majú vykonávať zákonodarcovia, tvorcovia politík a orgány zodpovedné za výkon spravodlivosti.

3.             Ústredné orgány zodpovedné za výkon spravodlivosti majú povinnosť zabezpečiť, aby boli k dispozícii prostriedky a podmienky potrebné na primerané riadenie času a aby sa v prípade potreby prijali opatrenia. Orgány súdnej správy musia pomáhať pri manažmente času zhromažďovaním informácií a uľahčením organizácie súdneho konania. Orgány, ktoré vedú konanie, sa majú aktívne zapájať do plánovania a organizácie konania.

4.             Rámcové dohody s advokátmi o časových rámcoch a lehotách sú vítané vo všetkých právnych systémoch, kde je spolupráca advokátov dôležitá pre predloženie vhodného harmonogramu každého prípadu.

A.                Zdroje

1.             Systém súdnictva musí mať dostatočné zdroje na zvládanie bežnej pracovnej záťaže v primeranom čase. Zdroje sa musia rozdeľovať podľa potrieb a ich použitie musí byť efektívne.

2.             Je potrebné mať zdroje, ktoré možno využiť v prípade neočakávaných zmien v pracovnej záťaži alebo neschopnosti systému okamžite spracovať prípady.

3.             Rozhodnutia o využívaní zdrojov na fungovanie súdnictva sa majú prijímať spôsobom, ktorý stimuluje efektívne riadenie času. Ak je to potrebné, malo by byť možné prostriedky prerozdeliť rýchlym a účinným spôsobom, aby sa zabránilo prieťahom a hromadeniu nevybavených prípadov.

B.                Organizácia

1.             Justičné orgány majú byť organizované spôsobom, ktorý podporuje efektívne riadenie času.

2.             V rámci organizácie musí byť jasne určená zodpovednosť za manažment času alebo súdnych procesov. Má byť vytvorený útvar, ktorý neustále analyzuje dĺžku konania s cieľom identifikovať trendy, predvídať zmeny a predchádzať problémom súvisiacim s dĺžkou konania.

3.             Je potrebné preskúmať všetky organizačné zmeny s dosahom na súdnictvo z hľadiska možného vplyvu na riadenie času súdneho konania.

C.                Hmotné právo

1.             Právne predpisy musia byť jasné, jednoduché, v prostom jazyku a nie priťažké na realizáciu. Zmeny v hmotnom práve musia byť dobre pripravené.

2.             Pri prijímaní nových právnych predpisov má vláda vždy skúmať ich dopad na objem nových prípadov a vyhnúť sa pravidlám a predpisom, ktoré môžu spôsobiť nahromadenie nevybavených prípadov a prieťahy.

3.             Používatelia systému justície ako aj súdne orgány musia byť vopred informovaní o zmenách v právnych predpisoch, aby ich mohli včas a účinne implementovať.

D.                Postup

1.             Procesné pravidlá súdnych konaní musia umožniť rešpektovanie optimálnych časových rámcov. Pravidlá, ktoré spôsobujú zbytočné prieťahy v konaní alebo ustanovujú príliš zložité postupy, treba zrušiť alebo zmeniť.

2.             Procesné pravidlá súdneho konania majú zohľadňovať príslušné odporúčania Rady Európy, najmä odporúčania:

§    R(81)7 on measures facilitating access to justice, (o opatreniach na uľahčenie prístupu k spravodlivosti),

§    R(84)5 on the principle of civil procedure designed to improve the functioning of justice, (o zásade civilného súdneho procesu zameranej na zlepšenie fungovania súdnictva),

§    R(86)12 concerning measures to prevent and reduce the excessive workload in the courts, (o opatreniach na predchádzanie a zníženie mimoriadneho nápadu vecí na súd),

§    R(87)18 concerning the simplification of criminal justice, (o zjednodušení trestného súdnictva),

§    R(95)5 concerning the introduction and improvement of the functioning of appeal systems and procedures in civil and commercial cases, (o zavedení systémov a postupov odvolacieho konania v civilných a obchodných veciach a o zlepšení ich fungovania),

§    R(95)12 on the management of criminal justice, (o riadení trestného súdnictva),

§    R(2001)3 on the delivery of court and other legal services to the citizen through the use of new technologies, (o poskytovaní súdnych a iných právnych služieb občanom prostredníctvom nových technológií).

3.             Pri vypracúvaní alebo zmenách procesných pravidiel treba venovať primeranú pozornosť názoru tých, ktorí budú tieto postupy uplatňovať.

4.             Postup na prvom stupni má byť koncentrovaný a súčasne má poskytnúť používateľom ich právo na spravodlivé a verejné pojednávanie.

5.             Tam, kde to je primerané, treba podporovať ďalšie využívanie zrýchleného konania.

6.             Vo vhodných prípadoch možno obmedziť možnosti odvolania. V určitých prípadoch (napr. malé nároky) môže byť odvolanie vylúčené, alebo možno požiadať o povolenie odvolania. Zjavne neodôvodnené odvolania možno vyhlásiť za neprípustné, alebo zamietnuť v skrátenom konaní.

7.             Odvolanie na najvyššie inštancie musí byť obmedzené na prípady, ktoré si zaslúžia ich pozornosť a preskúmanie.

A.            Rozdelenie práce

1.        Povinnosť prispievať k primeranému riadeniu času zdieľajú všetky orgány zodpovedné za výkon spravodlivosti (súdy, sudcovia, súdne správy) a všetky osoby, ktoré sa profesionálne zúčastňujú na súdnom konaní (napr. znalci a advokáti) v rámci svojich kompetencií.

2.        Všetky orgány zodpovedné za výkon spravodlivosti musia pri procese určovania noriem a cieľov spolupracovať. Pri vypracúvaní týchto noriem a cieľov je potrebné konzultovať aj ostatné zainteresované strany a používateľov súdneho systému.

B.            Monitorovanie

1.             Časové rámce súdnych konaní sa musia preverovať prostredníctvom štatistík. O dĺžke konkrétnych typov prípadov a o dobe trvania všetkých stupňov súdneho konania treba mať dostatok informácií.

2.             Treba jasne formulovať, že normy a ciele konkrétnych typov prípadov resp. konkrétnych súdov sa dodržiavajú.

3.             Orgán zodpovedný za jednotlivé konania musí monitorovať dodržiavanie lehôt určených alebo dohodnutých s ostatnými účastníkmi konania.

4.             Monitorovanie sa má vykonávať v súlade s The European Uniform Guidelines for Monitoring of Judicial Timeframes – EUGMONT – Jednotné európske usmernenia pre monitorovanie časových rámcov v súdnom konaní – EUGMONT.

C.            Intervencie

1.             Ak sa spozorujú alebo predpokladajú odchýlky od noriem a cieľov justičných časových rámcov, je potrebné prijať rýchle opatrenia na nápravu príčin takýchto odchýlok.

2.             Osobitnú pozornosť treba venovať prípadom, kde súhrnná dĺžka môže viesť k zisteniu porušenia ľudského práva na súdne konanie v primeranej lehote.[3]

3.             Monitorovanie má zabezpečiť, aby obdobia nečinnosti (čakacia doba) v súdnom konaní neboli neprimerane dlhé, a kedykoľvek takéto dlhé obdobia existujú, je potrebné vynaložiť osobitné úsilie na urýchlenie konania a kompenzáciu prieťahov.[4]

D.            Používanie nových technológií

1.         Je potrebné podporovať používanie nových technológií na súdoch, aby sa skrátili časové rámce súdneho konania osobitne pri riadení prípadov ako aj počas konania, a to najmä:

-       telefonické konferencie a videokonferencie na rôznych stupňoch konania;

-       elektronickú komunikáciu medzi súdom a stranami a všeobecnejšie vo všetkých vzťahoch medzi účastníkmi konania;

-       konzultácie spisov na diaľku;

-       kodifikáciu trestných činov.

E.              Zodpovednosť

1.             Každý, kto svojim konaním alebo opomenutím konať spôsobí prieťahy a nepriaznivo ovplyvní dodržiavanie určených noriem a cieľov v manažmente času, nesie za to zodpovednosť.

2.             Okrem individuálnej zodpovednosti za neefektívny manažment času môže za dôsledky spôsobené používateľom neprimeranou dĺžkou konania zodpovedať spoločne a nerozdielne štát.

A.            Zhromažďovanie informácií

1.             Správy súdov majú zhromažďovať informácie o najdôležitejších krokoch v súdnom procese. Majú uchovávať záznamy o dobe medzi týmito krokmi. Pokiaľ ide o monitorované kroky, je potrebné venovať náležitú pozornosť kontrolnému zoznamu manažmentu času, ukazovateľ štyri[5].

2.             Zhromaždené informácie majú byť pri výkone ich práce dostupné správam súdov, sudcom a ústredným orgánom zodpovedným za výkon spravodlivosti. Informácie majú byť dostupné vo vhodnej forme aj stranám konania a širokej verejnosti.

B.            Nepretržitá analýza

1.             Všetky zhromaždené informácie je potrebné nepretržite analyzovať a používať na účely monitorovania a zlepšovania výkonnosti.

2.             Zhromaždené informácie majú byť k dispozícii na účely štatistického hodnotenia. Zhromaždené údaje majú byť pri zachovaní ochrany súkromia dostupné na účely vedeckej analýzy aj nezávislým výskumným pracovníkom a výskumným inštitúciám.

3.             Správy o výsledkoch analýzy s príslušnými odporúčaniami sa majú vypracúvať v pravidelných intervaloch, ale najmenej raz do roka.

C.            Určené ciele

1.             Okrem noriem a cieľov určených na vyššej úrovni (vnútroštátnej, regionálnej) majú mať jednotlivé súdy konkrétne ciele. Správy súdov majú mať dostatočné právomoci a autonómiu aktívne určiť tieto ciele alebo sa zúčastňovať na ich určovaní.

2.             Ciele majú jasne definovať účel a majú byť dosiahnuteľné. Majú byť uverejnené a pravidelne prehodnocované.

3.             Ciele možno použiť pri hodnotení výkonnosti súdu. Ak sa nedosiahnu, je potrebné prijať konkrétne kroky a opatrenia na nápravu situácie.

D.            Krízový manažment

1.             Pre situácie, v ktorých došlo k výraznému odklonu od cieľov určených na úrovni súdu, majú existovať konkrétne prostriedky na rýchle a primerané riešenie príčiny problému.

A.            Aktívne riadenie prípadov

1.             Sudca má mať dostatočné právomoci na aktívne riadenie konania.

2.             Sudca má byť oprávnený určovať v súlade so všeobecnými pravidlami primerané lehoty a prispôsobovať manažment času všeobecným a konkrétnym cieľom ako aj špecifikám každého jednotlivého prípadu.

3.             Je potrebné vytvoriť štandardné elektronické šablóny na vypracovanie súdnych rozhodnutí ako aj softvér na podporu súdnych rozhodnutí a sudcovia a zamestnanci súdu ich majú využívať.

B.            Dohoda o časovom rozvrhu so stranami a advokátmi

1.        Pri časovom manažmente procesu je potrebné venovať náležitú pozornosť záujmom používateľov systému justície. Majú právo zapojiť sa v ranej fáze do plánovania procesu.

2.        Ak je to možné, sudca sa má pokúsiť dosiahnuť dohodu o harmonograme postupu so všetkými účastníkmi procesu. V tom mu majú pomáhať aj príslušní pracovníci súdu (úradníci) a informačné technológie. 

3.        Odchýlky od dohodnutého harmonogramu majú byť minimálne a obmedzené na odôvodnené prípady. V zásade má byť predĺženie určených lehôt možné len so súhlasom všetkých strán alebo ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti.

C.            Spolupráca a monitorovanie ostatných aktérov (znalci, svedkovia atď.)

1.             Všetci účastníci procesu majú povinnosť spolupracovať so súdom pri dodržiavaní určených cieľov a časových limitov.

2.              Počas procesu má sudca právo sledovať dodržiavanie lehôt všetkými účastníkmi, najmä pozvanými alebo angažovanými súdom, ako sú svedkovia alebo znalci.

D.            Potláčanie zneužívania procesných postupov

1.         Treba zabrániť všetkým pokusom ochotne a vedome predlžovať konanie.

2.         Za spôsobenie prieťahov alebo šikanózne správanie majú existovať procesné sankcie. Tieto sankcie možno udeliť stranám alebo ich zástupcom.

3.         Ak príslušník právnickej profesie hrubým spôsobom zneužije procesné práva alebo spôsobí výrazné prieťahy v konaní, treba o tom informovať príslušnú profesijnú organizáciu, aby sa vyvodili dôsledky.

E.            Odôvodnenie rozsudkov

1.             Odôvodnenie všetkých rozsudkov má mať stručnú podobu a má sa obmedzovať na základné otázky. Účelom má byť vysvetlenie rozhodnutia. Zohľadňovať sa majú len otázky relevantné pre rozhodnutie prípadu.

2.             Sudcovia majú mať vo vhodných prípadoch možnosť vyniesť rozsudok ústne s písomným rozhodnutím.

Časť II: Usmernenia pre prokurátorov

Úvod

Rozsah pôsobnosti týchto usmernení sa vzťahuje na prokurátorov v trestnom konaní. Tieto konkrétne usmernenia sú zamerané najmä na predbežnú fázu vyšetrovania predchádzajúcu súdnu fázu (prípravné konanie) bez ohľadu na právny systém príslušnej krajiny.

Prokurátor je príslušná osoba pre predbežný stupeň vyšetrovania v trestnom procese.

Ďalšie pokyny uvedené v časti I tohto dokumentu sa primerane vzťahujú aj na prokurátorov:

A.                Plánovanie a zhromažďovanie údajov

1.             Dĺžka trestného konania sa má plánovať na stupni vyšetrovania, na stupni prokuratúry a pred súdom (plánovanie priemernej/strednej dĺžky konkrétnych typov prípadov alebo priemernej/strednej dĺžky procesu pred určitými druhmi súdnych orgánov. Plánovanie by sa malo uskutočňovať na všeobecnej úrovni ako aj na úrovni jednotlivých prípadov v súlade s časovými rámcami uvedenými v procesnom právnom predpise.

2.             Používatelia (podozriví, obete, obhajcovia) majú právo byť informovaní o manažmente času súdneho procesu a určení termínov alebo o odhadovanom načasovaní všetkých budúcich procesných krokov od začiatku vyšetrovania a podľa možnosti majú byť konzultovaní pri týchto veciach.

B.                  Intervencie

1.                Ak sa spozorujú alebo predpokladajú odchýlky od noriem a cieľov pre prokurátorské časové rámce, je potrebné rýchle prijať opatrenia na nápravu takýchto odchýlok.

2.                Osobitnú pozornosť treba venovať prípadom, kde by celková dĺžka mohla viesť k zisteniu porušenia ľudského práva na súdne konanie v primeranej lehote. Meranie využitia času začína otvorením prípravného stupňa, keď má vyšetrovanie výrazný vplyv na danú osoba.[6] Osobitnú pozornosť treba venovať použitiu zadržania alebo väzby, začatiu predbežného vyšetrovania proti danej osobe alebo času formálneho obvinenia z trestného činu políciou alebo prokuratúrou. Meranie končí, keď súd vynesie právoplatný rozsudok alebo prokurátor či súd ukončí stíhanie iným spôsobom. Záznamy, ktoré jasne uvádzajú dátumy relevantné pre meranie využitia času podľa kritéria primeraného času, majú byť súčasťou spisu prípadu, keď tento príde na súd.

Osobitnú pozornosť treba venovať prioritným prípadom, akými sú prípady, keď je podozrivý vo väzbe alebo už vo výkone trestu a prípady policajného násilia.

Tieto záznamy majú jasne uvádzať dátumy:

- spáchania trestného činu;

- zadržania podozrivého;

- použitia vyšetrovacej väzby;

- začiatku vyšetrovania;

- vydania obžaloby.

3.                Monitorovanie má zabezpečiť, aby obdobia nečinnosti (čakacia doba) v trestnom konaní neboli neprimerane dlhé, a kdekoľvek takéto obdobia existujú, je potrebné vyvinúť osobitné úsilie na urýchlenie konania a nápravu prieťahov.

C.               Zhromažďovanie informácií

1.                Prokurátori a manažéri majú zhromažďovať informácie o najdôležitejších krokoch v trestnom konaní – najmä na prípravnom stupni. Majú uchovávať záznamy o dobe medzi týmito krokmi. Pokiaľ ide o monitorované kroky, je potrebné venovať náležitú pozornosť kontrolnému zoznamu manažmentu času, ukazovateľ štyri.

2.                Zhromaždené informácie (v súlade s vyššie uvedeným odsekom) majú byť k dispozícii ako usmernenie pri práci prokurátorom, pracovníkom správy súdov, sudcom a ústredným orgánom zodpovedných za výkon spravodlivosti. Informácie majú byť dostupné vo vhodnej forme aj používateľom systému justície a širokej verejnosti.

D.            Nepretržitá analýza

1.             Všetky zhromaždené informácie je potrebné nepretržite analyzovať a používať na účely monitorovania a zlepšovania výkonnosti.

2.             Správy o výsledkoch analýz sa majú vypracúvať v pravidelných intervaloch s príslušnými odporúčaniami najmenej raz do roka.

E.            Určené ciele

1.             Okrem noriem a cieľov určených na vyššej úrovni (vnútroštátnej, regionálnej) majú mať jednotliví prokurátori konkrétne ciele. Prokurátori a manažéri majú mať dostatočné právomoci a autonómiu na aktívne určovanie týchto cieľov, alebo sa zúčastňovať na ich určovaní.

2.             Ciele majú byť jasne definované a dosiahnuteľné. Majú byť uverejnené a pravidelne prehodnocované.

3.             Ciele možno použiť pri hodnotení výkonnosti prokurátorov. Ak sa nedosiahnu, je potrebné prijať konkrétne kroky a opatrenia na nápravu situácie.

F.            Krízový manažment

1.             Ak sa spozorujú alebo predpokladajú odchýlky od cieľov určených prokuratúrami, je potrebné rýchle prijať opatrenia na nápravu takýchto odchýlok.

G.           Dohoda o časovom rozvrhu so stranami a advokátmi a koordinácia medzi zúčastnenými orgánmi

1.             Ak je to možné, prokurátori sa majú pokúsiť zapojiť všetkých účastníkov do procesu vytvorenia harmonogramu postupu. V tom im majú pomáhať aj príslušní administratívni pracovníci (úradníci a polícia) a informačné technológie.

2.             Odchýlky od dohodnutého harmonogramu majú byť minimálne a obmedzené na odôvodnené prípady. V zásade má byť predĺženie určených lehôt možné len so súhlasom všetkých účastníkov alebo ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti.

Príloha I

 

JEDNOTNÉ EURÓPSKE USMERNENIA

 PRE MONITOROVANIE ČASOVÝCH RÁMCOV V SÚDNOM KONANÍ

(EUGMONT)

1. Všeobecné údaje o súdoch a súdnych konaniach

Systém monitorovania má obsahovať dostupné a verejné informácie o všeobecnom riešení systému súdnictva, pričom sa osobitne zameriava na informácie relevantné pre manažment času konania. Informácie na všeobecnej úrovni majú obsahovať presné informácie o:

-           počte a typoch súdov a ich právomoci;

-           počte a typoch konaní na súdoch;

-           konaniach určených ako prioritné (naliehavé) prípady;

Údaje o systéme súdnictva treba pravidelne aktualizovať a majú byť k dispozícii aspoň na ročnej úrovni (začiatok/koniec kalendárneho roka). Dostupné majú byť nasledujúce údaje o počte konaní pred súdmi:

-           celkový počet prebiehajúcich konaní na začiatku sledovaného obdobia (napr. kalendárny rok);

-           nové konania (konania začaté počas sledovaného obdobia, napr. v kalendárnom roku);

-           vyriešené prípady (konanie ukončené v sledovanom období rozhodnutím vo veci samej, stiahnutím prípadu, zmierom atď.);

-           celkový počet prebiehajúcich konaní na konci sledovaného obdobia.

Údaje o ukončených konaniach možno rozčleniť podľa spôsobu ukončenia konania. Prinajmenej prípady, ktoré sa skončili rozhodnutím vo veci samej, by mali byť odlíšiteľné od inak ukončených prípadov (stiahnutie, urovnanie, zamietnutie z formálnych dôvodov).

Príklad I

Súdy štátu Alpina

	Súd alebo oblasť súdnej právomoci	Prípady prebiehajúce k 1.1.2008	Nové začaté prípady v roku 2008	Vyriešené prípady v roku 2008	Prípady prebiehajúce k 31.12.2008
1	Súd (súdy) A
2	Súd (súdy) B
3	Súd (súdy) C
	SPOLU

Poznámka: prebiehajúce prípady k 31.12.2008 = prebiehajúce prípady k 1.1.2008 + nové prípady začaté v roku 2008 – vyriešené prípady v roku 2008.

2. Informácie o typoch prípadov

Informácie o prípadoch na súdoch majú byť k dispozícii ako celkové, súhrnné informácie i ako informácie rozdelené podľa typov prípadov. Na tento účel treba použiť niektoré všeobecné a univerzálne kategórie prípadov, ako napríklad rozdelenie na civilné, trestné a správne prípady.

V rámci všeobecných kategórií je potrebné rozlišovať podrobnejšie typy alebo skupiny prípadov (napr. pracovnoprávne prípady, vraždy) a rovnaké informácie majú byť k dispozícii pre príslušné podtypy (napr. prípady prepustenia zo zamestnania v pracovnoprávnych prípadoch).

Na tomto stupni môže každý súd použiť svoju vlastnú kategorizáciu prípadov. Nasledujúce štyri kategórie sú však povinné pre každý súd: sporový rozvod, prepustenie zo zamestnania, lúpež a úkladná vražda.

§  Prípady sporových rozvodov: t. J. zrušenie manželskej zmluvy medzi dvoma osobami rozsudkom príslušného súdu. V týchto údajoch nemajú byť zahrnuté: rozvod rozhodovaný na základe dohody medzi stranami o odluke manželov a všetkých jej dôsledkoch (postup vzájomného súhlasu, dokonca i keď ich rozhoduje súd) alebo rozhodovaný v správnom konaní. Ak vaša krajina rieši rozvody úplne mimosúdnym konaním alebo ak nedokážete vyčleniť údaje týkajúce sa kontradiktórnych rozvodov, uveďte to a ďalej vysvetlite. Okrem toho ak je vo vašej krajine v prípade rozvodov povinná mediácia alebo čas na reflexiu alebo ak je zmierovacia fáza vylúčená zo súdneho konania, uveďte to a ďalej vysvetlite.

§  Prípady prepustenia zo zamestnania: prípady týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) z iniciatívy zamestnávateľa (pracujúceho v súkromnom sektore). Neobsahuje prepúšťanie štátnych zamestnancov, napríklad po disciplinárnom konaní.

§  Lúpež je krádež od osoby s použitím sily alebo hrozby sily. Ak je to možné, tieto údaje by mali zahŕňať: prepadnutie (vytrhnutie kabelky, krádež so zbraňou atď.) a nemali by obsahovať vreckové krádeže, vydieranie s použitím alebo hrozbou použitia násilia a vydieranie hrozbou zverejnenia kompromitujúcich informácií (vymedzenia podľa European Sourcebook of Crime and Criminal Justice – Zdrojové štatistické údaje európskej trestnej činnosti a trestného súdnictva). Do údajov sa nemajú zahŕňať pokusy.

§  Úkladná vražda je vymedzená ako úmyselné usmrtenie človeka. Kde to je možné, čísla majú zahŕňať: útok s následkom úmrtia, eutanáziu, vraždu novonarodeného dieťaťa a nemajú obsahovať účasť na samovražde (vymedzenia podľa European Sourcebook of Crime and Criminal Justice – Zdrojové štatistické údaje európskej trestnej činnosti a trestného súdnictva). Do údajov sa nemajú zahŕňať pokusy.

Na účely ďalšieho porovnania s inými európskymi systémami je potrebné priložiť presné vymedzenie a rozsah iných typov prípadov používaných súdom (najmä nie bežné kategórie).

Príklad II

Mestský súd Danubia

	Typ prípadu	Prípady prebiehajúce k 1.1.2008	Nové začaté prípady v roku 2008	Vyriešené prípady v roku 2008	Prípady prebiehajúce k 31.12.2008
1	Civilné prípady
1a	Sporové rozvody
1b	Prepustenie zo zamestnania
…	…
2	Správne
2a	…
…
3	Trestné prípady
3a	Úkladné vraždy
3b	Lúpeže
…	…
	SPOLU

3. Informácie o časových rámcoch konania

3a. Informácie zo súdov o časových rámcoch konania podľa období trvania a priemerné/maximálne časové rámce

         

Každý súd má zhromažďovať údaje o časových rámcoch konaní, ktoré sa konajú na tomto súde. Prebiehajúce a ukončené prípady počas obdobia (napr. kalendárny rok) sa majú monitorovať oddelene a údaje o ich trvaní treba rozdeliť do skupín podľa období ich trvania, t. j. prebiehajúce prípady alebo ukončené za menej ako jeden mesiac, 1 – 3 mesiace, 4 – 5 mesiacov, 7 až 12 mesiacov, 1 – 2 roky, 2 – 3 roky, 3 – 5 rokov a viac ako 5 rokov. Okrem rozloženia prípadov podľa obdobia ich trvania je potrebné vyrátať priemerné a stredné trvanie konania a uviesť aj minimálny a maximálny časový rámec. Čas spracovania má zohľadňovať len čas, ktorý bol potrebný na spracovanie prípadu v rámci konkrétneho súdu, t. j. čas medzi okamihom, keď vec došla na súd a okamihom, keď vec opustila súd (napr. právoplatné rozhodnutie, postúpenie na vyšší súd na rozhodnutie o odvolaní atď.). Ak je to možné, informácie o časových rámcoch konania dokončených prípadov má byť možné odlíšiť od prípadov ukončených po úplnom preskúmaní prípadu (t. j. prípady, ktoré skončili rozhodnutím vo veci samej) a prípadov, ktoré boli ukončené inak (stiahnutie, vyrovnanie, chýbajúca právomoc atď.).

Príklad III:

Mestský súd Danubia

Trvanie ukončených prípadov v roku 2008 (stav k 31.12.2008.)

Počet vyriešených prípadov

Počet prebiehajúcich prípadov na konci obdobia

<1 mesiac.

1 – 3 mesiace

4 – 6 mesiacov

7 – 12 mesiacov

1 – 2 roky

2 – 3 roky

3 – 5 rokov

5 rokov>

Dispozičný čas v dňoch

1

Civilné prípady

1a

Sporové rozvody

1b

Prepustenie zo zamestnania

…

…

2

Správne

2a

…

…

3

Trestné prípady

3a

Úkladné vraždy

3b

Lúpeže

…

…

CELKOM PRÍPADOV

3b. Informácie o celkovom trvaní konania

         

Je mimoriadne dôležité, aby sa prípady na súde mohli rozlišovať aj podľa ich celkovej doby trvania. Celková doba trvania je čas medzi začatím konania a konečným vybavením prípadu (pozri Kontrolný zoznam manažmentu času CEPEJ a usmernenia SATURN). Pokiaľ to je možné, s informáciami o celkovom časovom rámci konania sa má uviesť aj čas potrebný na výkon rozhodnutí .

4. Monitorovanie priebežných stupňov konania a čakacie doby

Monitorovanie časových rámcov sa nemá obmedzovať len na zhromažďovanie údajov o celkových časových rámcoch medzi začiatkom a koncom konania. Je potrebné zhromažďovať aj informácie o trvaní priebežných stupňov konania. Monitorované stupne majú prinajmenej obsahovať dobu trvania prípravného stupňa konania (napr. čas medzi začiatkom konania a prvým pojednávaním vo veci samej), ústredného stupňa (napr. od prvého pojednávania až po posledné pojednávanie vo veci samej) a záverečného stupňa súdneho procesu (napr. od posledného pojednávania až po vynesenie rozhodnutia vo veci samej). K dispozícii majú byť tiež údaje o trvaní odvolacieho konania alebo o trvaní iných opravných prostriedkov. Pre obdobia nečinnosti (čakacia doba) má byť zabezpečené osobitné monitorovanie.

Túto štatistiku vypĺňa na vnútroštátnej úrovni príslušný orgán (ministerstvo spravodlivosti, vysoká súdna rada atď.).

Príklad IV:

            Mestský súd Danubia

5. Analytické informácie a ukazovatele

Na základe všeobecných údajov o súdoch, počte prípadov a dobe ich trvania ako aj ďalších relevantných informáciách o súdoch a systéme súdnictva možno použiť ďalšie nástroje ako ukazovatele a referenčné hodnoty výkonnosti na súde.

Okrem iného možno použiť na analýzu a monitorovanie doby trvania a ďalších faktorov dôležitých pre pochopenie časových rámcov na súde nasledujúce ukazovatele:

1.     Miera vyriešenia prípadov (ukazovateľ MVP): Vzťah medzi novými prípadmi a ukončenými prípadmi počas obdobia v percentách.

 

                                                 vyriešené prípady

Miera vyriešenia prípadov (%) = -----------------  x 100

                                                      došlé prípady

Príklad: Ak sa v kalendárnom roku predložilo súdu 500 nových prípadov a súd v tom istom čase ukončil 550 prípadov, MVP je 110 %. Ak by súd ukončil 400 prípadov, MVP by bolo 80 %. MVP vyššia ako 100 % znamená, že počet prebiehajúcich prípadov klesá.

2.     Pomer medzi vybavenými a nevybavenými prípadmi: Vzťah medzi počtom vyriešených prípadov a počtom nevyriešených prípadov na konci. Vyžaduje výpočet počtu postúpení alebo vyriešení štandardizovaných typov prípadov v priebehu roka (alebo iného sledovaného obdobia).

                                                                              počet vyriešených prípadov

Pomer vybavených prípadov k nevybaveným = ------------------------------- 

                                                                         počet nevyriešených prípadov na konci

3.     Dispozičný čas (ukazovateľ DČ): porovnáva počet vyriešených prípadov počas sledovaného obdobia a počet nevyriešených prípadov na konci sledovaného obdobia. 365 sa vydelí počtom vyriešených prípadov vydelených počtom nevyriešených prípadov na konci tak, aby bolo možné vyjadrenie v počte dní. Tento pomer meria, ako rýchlo systém súdnictva (súdu) obracia došlé prípady –- to znamená, ako dlho trvá vyriešenie niektorého typu prípadov. Tento ukazovateľ poskytuje ďalšie informácie o tom, ako systém súdnictva riadi tok prípadov.

 

      365

Dispozičný čas = -----------------------------------

                          pomer vybavených prípadov k nevybaveným

Ďalšie ukazovatele (pre informáciu)

4.     Miera efektívnosti (ukazovateľ ME): Vzťah medzi počtom zamestnancov pracujúcich na súde v danom roku a výstupom prípadov z toho istého súdu na konci roka.

5.     Celkový počet nevybavených prípadov (ukazovateľ CPNP): Nevyriešené prípady na konci obdobia vymedzené ako rozdiel medzi celkovým počtom prebiehajúcich prípadov na začiatku obdobia a vyriešenými prípadmi v tom istom období. Príklad: Ak bolo na začiatku kalendárneho roka 1 000 prebiehajúcich prípadov a súd v priebehu kalendárneho roka ukončil 750 prípadov, na konci kalendárneho obdobia by bolo 250 prípadov počítaných ako celkový počet nevybavených prípadov.

6.     Vyriešenie nevybavených prípadov (ukazovateľ VNP): Čas potrebný na vyriešenie celkového počtu nevybavených prípadov vyrátaný ako vzťah medzi počtom prípadov a dobou vyriešenia. Príklad: Ak sa na konci obdobia považuje 100 prípadov za celkový počet nevybavených prípadov a súd dokončil 200 prípadov v tom istom období, ukazovateľ VNP je 6 mesiacov alebo 180 dní.

7.     Prípad na sudcu (ukazovateľ PNS): Počet prípadov určitého typu na sudcu v danom období. Príklad: Ak má súd na konci kalendárneho roka 600 prebiehajúcich civilných prípadov a riešia ich 4 sudcovia, tak PNS je 150.

8.     Štandardná odchýlka (ukazovateľ ŠO): Odchýlka od určených cieľov podľa typu prípadu v danom období v percentách alebo dňoch. Príklad: Ak by bol cieľ na ukončenie sporového rozvodového konania na prvom stupni stanovený na 200 dní a v kalendárnom roku bola priemerná doba trvania takýchto prípadov 240 dní, ukazovateľ ŠO je 40 dní alebo 20 %.

Príloha II – Príklady prehľadu

Počet prípadov na súd – V2.0

Súd alebo pobočka súdov		Prípady
	prebiehajúce z predchádzajúceho obdobia	začaté počas obdobia	vyriešené	prebiehajúce na konci obdobia
Súd A	362	1027	1089	300
Súd B	397	1131	1210	318
Súd C	279	771	853	197
Súd D	262	1072	1056	278
Súd E	279	1085	1094	270
Súd F	999	1014	1312	701
Súd G	877	1086	1374	589
Súd H	0	7	7	0
CELKOM	3455	7193	7995	2653

Počet prípadov podľa typu – V2.0

Typ prípadov		Prípady
	prebiehajúce z predchádzajúceho obdobia	začaté počas obdobia	vyriešené	prebiehajúce na konci obdobia
1.     Civilné prípady
Sporové rozvody	362	1027	1089	300
Prepustenie zo zamestnania	279	771	853	197
….	0	0	0	0
2.     Správne prípady
…	0	0	0	0
3.     Trestné prípady
Lúpeže	279	1085	1094	270
Úkladné vraždy	877	1086	1374	589
…	0	0	0	0
CELKOM	1797	3969	4410	1356

Doba trvania prípadov V.2

Súd alebo pobočka súdov	Prípady Rozloženie
	Vyriešené	Prebiehajúce prípady na konci obdobia	<1 mesiac	1 – 3 mesiace	4 – 6 mesiacov	7 – 12 mesiacov	od 1 – 2 rokov	od 2 – 3 rokov	od 3 – 5 rokov	> 5 rokov	Dispozičný čas v dňoch
1.     Civilné prípady
Sporové rozvody	5456	1915	668	1675	1172	1137	781	23	0	0	128,11
Prepustenie zo zamestnania	1371	428	244	774	231	81	40	1	0	0	113,95
….	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	365,00
2.     Správne prípady
…	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	365,00
3.     Trestné prípady
Lúpeže	1161	314	438	530	147	35	11	0	0	0	98,72
Úkladné vraždy	7	0	2	4	1	0	0	0	0	0	52,14
…	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	365,00
CELKOM	7998	2660	1355	2986	1554	1256	835	27	3	3	121,39

      365

Dispozičný čas = -----------------------------------

                                             počet vyriešených prípadov /počet nevyriešených prípadov

Priemerná doba trvania konania

                                                Priemerná doba trvania medzistupňov konania

		Stupeň súdneho konania			Opravné prostriedky
Typ prípadov	Príprava (počet dní)	Pojednávania (počet dní)	Rozsudok (počet dní)	Odvolanie (počet týždňov)	Osobitné opravné prostriedky (počet týždňov)	Iné (počet týždňov)
1.             Civilné prípady	80	20	80	18	18	-
Sporové rozvody	60	2	20	18	-	-
Prepustenie zo zamestnania
…
2.             Správne  prípady
…
3. Trestné prípady
Lúpeže	150	30	70	20	15	-
Úkladné vraždy	120	20	60	20	12	-
…
…